Foto: | AFP Photo | Osservatore Romano.
Starnúci muži, ktorí sa kedysi veľmi dávno zriekli párového života, sa stretnú, aby rozhodovali o manželstve. Starnúci muži, ktorí nevstúpili do zodpovedného vzťahu s iným človekom, sa stretnú, aby rozhodovali o rodine. Starnúci muži, ktorí sú za hranicou plodného veku, sa stretnú, aby rozhodovali o regulácii počatia. Svoje oprávnenie rozhodovať o iných a za iných odvodzujú od toho, že sú vládcami rímskokatolíckeho kresťanstva. Sú však rovnako ako my všetci len sluhami sluhov božích. Hneď na úvod Synody 2015 by sa preto mali sebakriticky rozísť. Mali by sa zrieknuť pózy autoritatívnej vševedúcnosti a učiť sa od teológov, filozofov, biológov, antropológov, psychológov, sexuológov a sociológov aj od kresťanov iných vyznaní. Partnerské vzťahy, sexuálne partnerstvo, plodenie, rodinný život a výchova detí sú súčasťou nášho (aj kresťanského) života. Musíme nájsť iný spôsob ako sa vyrovnať s ich náročnosťou, než je takto pripravená Synoda.
Lineamenta 2015 priniesli mnoho otázok. Vybrali sme dve, ktoré by sa podľa nás mali neodkladne riešiť na rozhraní medzi teológiou a vedami (hoci radšej tiež mimo Synody).
Slávnostný, obradný, úradný vstup do manželstva je v rímskokatolíckom ponímaní aj sviatosť. Lineamenta 2015 odmietajú dokonaný pohlavný styk ako súčasť postupného rozvíjania vzťahu (muža a ženy) pred sobášom. Zdôrazňovanie katolíckej podmienky vstupu do manželstva bez predchádzajúceho telesného zblíženia robí zo sviatosti predstupeň pre pohlavný styk. Fyzické pohlavné spojenie sa tak stavia nad sviatosť.
Považujeme za nevyhnutné podrobne sa vyrovnať so (sexuálnou) iniciáciou v kresťanstve a so vzťahom medzi „konzumáciou“ partnerského vzťahu a sviatosťami. Ide v prvom rade o sviatosť manželstva, ale aj o všeobecné oprávnenie pristupovať k sviatostiam pre tých, čo žijú pohlavne bez úradného cirkevného súhlasu.
Rímskokatolícke chápanie sviatostí nie je zlučiteľné s moderným vývojom myslenia. Sviatostné znamenie má mať moc, ktorou premení podstatu objektu, na ktorý pôsobí. Celibátny muž je „vyňatý z ľudu“ a sviatostným úkonom je vo svojej bytostnej podstate navždy a neodvolateľne premenený na kňaza. Chlieb je vyňatý spomedzi všetkých chlebov a víno je vyňaté spomedzi všetkých vín. Sviatostným úkonom sa premenia na Telo a Krv. Muž a žena sa sviatostným úkonom premenia vo svojej bytostnej podstate navždy a neodvolateľne na manželský pár. Sviatosť bytostne presiakne celibátneho muža, chlieb a víno, muža a ženu, účinok je nezmazateľný a večný, žiadnym spôsobom sa nedá vziať späť. Sviatostným úkonom však vskutku nedochádza ku ontologickej zmene. Chlieb ostáva chlebom, človek ostáva človekom a Duch vanie kam chce.
Nenechajme tých, čo prežili stroskotanie svojho manželského vzťahu, klesnúť na dno s odôvodnením, že sa nedá nič robiť, lebo im na nohe visí závažie sviatosti. Odvážme sa radšej spochybniť magický rozmer v katolíckom koncepte sviatosti ako by sme spochybnili človeka. Hľadajme moderné riešenie, v ktorom človeka nestratíme a Boha nájdeme.