Naša spomienka je živá pre aktuálnosť Münzovho myslenia, vytríbený jazyk a celoživotné dielo. Po osemdesiatke vydal 5 kníh. Poslednú monografiu Ježiš Kristus a apoštol Pavol vo filozofii Barucha Spinozu (ďalej Ježiš, Pavol, Spinoza) vydal vo veku 96 rokov, reflektoval a posúval v nej aj vlastné skoršie filozofovanie. Kritika & Kontext vydala v roku 2009 číslo (38-39) venované Spinozovi, Münz bol v medzinárodnom spoločenstve jediný diskutér zo Slovenska.
Münz pre nás v roku 2011 komentoval posledné diela teológa Karola Nandráskeho, ktorý bol jeho rovesníkom a tiež tvoril a písal aj po 80ke. Vtedy sme natočili rozhovor, ktorým si dnes môžeme Münza sprítomniť a pripomenúť.
V knihe Ježiš, Pavol, Spinoza hovorí o Nandráskom: O Ježišovi Kristovi máme na Slovensku pomerne bohatú teologickú, katolícku i evanjelickú literatúru… Osobitne tu spomínam prácu slovenského evanjelického teológa Karola Nandráskeho Ježiš a súčasnosť (2010), prezrádzajúcu priam obrovskú rozhľadenosť v tejto téme. Pritom Nandrásky ako moderný evanjelický teológ je z hľadiska teologickej dogmatiky evanjelickej i katolíckej vyslovený kacír, obracia sa proti katolicizmu a proti luteranizmu, ale s porozumením. Hoci sa vyznal aj vo filozofii (viem to z niekdajšieho vlastného kontaktu s ním), o filozofii v tejto práci nehovorí. (str. 40)
Ako študent som zažil, že Münz bol za kacíra pre materialistov. Ako Karol, je aj Teo môj učiteľ a prorok. Ako učiteľ pohltal namiesto mňa knižnice. Státisíce strán a desaťročia svojho štúdia mi dal nezištne k dispozícii! Na dielach z ostatných rokov si vážim, že uskromňuje citačný aparát a hovorí viac vo vlastnom metajazyku. Ako tradičné rozprávky, overené a viacznačné príslovia, ale aj novotvary a slovné hračky. Autori väčšinou uviaznu na plytčine podrobnej kritiky starého bez toho, aby videli smerom do nového. On rozumie, rozvíja myšlienku a vedie ju ďalej. Najmä jeho Odchádzame? (2019) netreba v dnešnej vojnovej a klimatickej kríze citovať. Deje sa priamo pred našimi očami, kým nám ich sucho nezakalí a hoaxy nevypichnú.
O Spinozovom „panvitalizme“ hovorí: Všetko žije, všetko je nesmrteľné, smrti v pravom zmysle niet. Keď totiž človek zomrie, telo sa rozloží, ale nezanikne … takže človek je vlastne nesmrteľný. O takúto nesmrteľnosť však nikto nestojí. (str. 53) Münz je pre nás „nesmrteľný“, kým mu budeme vládať rozumieť a ak si dokážeme všimnúť, že sme vybehli z jeho tieňa. Spinozu parafrázuje: Kristus súčasne so svojím historickým odkazom vyslovoval elementárne ľudské postoje, ktoré sa dnes už ani nespomínajú, lebo vrhajú na neho tieň. Dnešný Kristus už nie je historický Kristus, lebo ako Boh nevrhá žiaden tieň. (str. 82)
Münz v Ježiš, Pavol, Spinoza hovorí: Celkom objektívny, nezaujatý pohľad na niečo a najmä na niekoho neexistuje, je len nedosiahnuteľným ideálom. Vždy je len pohľadom niekoho, takého a takého, ktorý ho získal tak a tak. (str. 72)
Som taký a taký a svoj pohľad na Teba som získal tak a tak. Dovoľ, aby som Ťa na rozlúčku oslovil Teo, čo som si v osobnom kontakte netrúfol. Dovoľ, aby som Ťa oslovil pán profesor, čo Ti patrí, hoci Ti to ako „kacírovi“ znemožnili. Dovoľ, aby som Ťa ako svojho staršieho brata stretol raz v nesmrteľnosti.