V posledných dvoch rokoch sa uskutočnili v Chorvátsku, Slovensku a Slovinsku referendá, ktoré reagovali na vlnu nárastu emancipačných snáh párov rovnakého pohlavia. Vo všetkých troch malých slovanských krajinách referendá iniciovali konzervatívne novovzniknuté mimovládne organizácie so silnou podporou miestnej Katolíckej cirkvi. Na presadenie väčšinou nábožensky motivovaných postojov boli využité nástroje sekulárneho demokratického systému.
V decembri 2013 sa uskutočnilo referendum v Chorvátsku. Bolo iniciované podpisovou akciou novovzniknutej mimovládnej organizácie V mene rodiny za silnej podpory Katolíckej cirkvi. Referendum sa konalo ako reakcia na návrhy zákonov, ktoré umožňovali registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Na referende, ktoré malo uzákoniť ústavnú definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy, sa zúčastnilo 38% oprávnených voličov a 66% z nich hlasovalo v prospech návrhu. Referendum bolo všeobecne považované ako referendum za alebo proti emancipačným snahám homosexuálov. Vďaka tomu, že v Chorvátsku nie je ustanovené pre referendum žiadne kvórum (platnosť referenda nie je podmienená účasťou nejakého percenta oprávnených voličov) výsledky referenda sú platné. Celkovo za návrh hlasovalo 25% zo všetkých chorvátskych voličov (66% pri účasti 38% voličov). Je paradoxom, že o polroka neskôr, v júni 2014, chorvátsky parlament aj napriek výsledkom referenda schválil zákon umožňujúci registrované partnerstvá homosexuálnych párov (nie manželstvá).
Vo februári 2015 sa uskutočnilo obdobné referendum na Slovensku. Toto referendum bolo iniciované novovzniknutou Alianciou za rodinu podpisovou akciou. Na Slovensku v čase iniciácie referenda neprebiehala žiadna významnejšia diskusia na danú tému. Referendum aktívne podporovala Katolícka cirkev, ktorá bola v danom čase v defenzíve vďaka rozporom ohľadom odvolania arcibiskupa Bezáka a podozrení z neštandardných finančných transakcií na arcibiskupskom úrade v Trnave. Vzhľadom na existenciu kvóra 50% pre platnosť referenda, zástancovia práv homosexuálov sa na referende zámerne nezúčastnili. Hoci na otázky, ktoré boli formulované “proti homosexuálom”, odpovedalo kladne až 95%, účasť len 21% oprávnených voličov znamenala, že referendum nebolo právoplatné. Celkovo “proti homosexuálom” hlasovalo na Slovensku približne 20% zo všetkých voličov (95% z 21% zúčastnených).
Do tretice sa obdobné referendum konalo len pred pár dňami (december 2015) v Slovinsku. Tamojší parlament na jar 2015 schválil zákony umožňujúce manželstvá párov rovnakého pohlavia a umožnil takýmto párom aj adopciu detí. Opäť vzniklo nové ad-hoc združenie konzervatívne zmýšľajúcich Ide o deti so silnou podporou miestnej Katolíckej cirkvi (trpiacej stratou dôvery po finančných škandáloch a náhlom odstúpení arcibiskupov v Maribore a Ľubľane). Aj v Slovinsku sa uskutočnila podpisová akcia a následne bolo vyhlásené referendum s cieľom zrušiť platnosť prijatých zákonov. Referendum sa uskutočnilo v decembri 2015 s účasťou 36% a s podporou 64% z nich. Podľa slovinských zákonov bolo referendum platné. Prijaté zákony sa budú musieť zrušiť. Celková podpora “anti-homosexuálneho” referenda bola 23% z oprávnených voličov (64% z 36% zúčastnených). Paradoxom je, že v Slovinsku je už niekoľko rokov povolené registrované partnerstvo a adopcia vlastných detí takýmito pármi (vlastné deti z predchádzajúcich partnerstiev). Tieto práva zostávajú aj po referende nezmenené.
Je zaujímavé, že v malých slovanských, prevažne katolíckych krajinách strednej Európy sa v krátkom čase realizovali referendá namierené proti homosexuálom s podobným scenárom, priebehom a nakoniec aj s veľmi podobnými výsledkami:
- Vznik novej ad-hoc “strešnej” mimovládnej organizácie
- Silná podpora Katolíckej cirkvi
- Úspešná podpisová akcia za vyhlásenie referenda
- Vyhlásené referendum podľa lokálnych zákonov
- Vášnivá diskusia rozdeľujúca spoločnosť
- Mobilizácia konzervatívneho voliča
- Proti “homosexuálom” hlasuje cca 20-25% populácie.
Asi by bolo naivné myslieť si, že ide len o náhodnú podobnosť. Pravdepodobne ide o vzájomnú (alebo centrálnu) koordináciu. Zdá sa, že Katolícka cirkev sa rozhodla využiť na aplikáciu svojich hodnôt na celé obyvateľstvo nástroje občianskej spoločnosti a demokratické princípy. To je samo osebe v poriadku, hoci férovejšie by bolo, ak by sa neskrývala za mimovládne organizácie. Paradoxom je však, že sama cirkev sa obdobným demokratickým a občianskym princípom pri spravovaní svojich vnútorných záležitostí veľmi aktívne bráni.