Najprv rakúski aktivisti napísali na výročie zosadenia arcibiskupa Róberta Bezáka pápežovi Františkovi list, v ktorom ho vyzývajú, aby sa sám týmto prípadom zaoberal kvôli ochrane osobnej dôstojnosti poškodeného a v záujme obnovenia dôveryhodnosti cirkvi.
Nasledovala medzinárodná petícia za rehabilitáciu, ktorú iniciovali štyri rakúske rodiny – Lang (Leopoldsdorf), Mayerhofer-Sebera (Berndorf), Pampalk (Viedeň) a Smutny (Biedermannsdorf). Ku podpore organizátorov sa prihlásili rakúska Wir sind Kirche, ktorá prijala petíciu na svoju webovú stránku a viedenská farnosť Redemptoristov, ktorí sprostredkovali medzinárodnú podporu cez Avaaz.org. Na kontakte iniciátorov so slovensky hovoriacim prostredím som sa podieľal spolu s Antonom Srholcom a Miroslavom Kocúrom.
Petícia žiadala pápeža Františka, aby dbal na ľudskú dôstojnosť Róberta Bezáka, bývalého trnavského arcibiskupa a verejne ho rehabilitoval. Iniciátori oslovili široké medzinárodné spoločenstvo, aby svojím podpisom podporili verejnú rehabilitáciu arcibiskupa Róberta Bezáka pápežom Františkom.
V januári 2014 sa v polčase zbierania podpisov (od novembra 2013 do konca marca 2014) uskutočnila vo Viedni tlačová konferencia iniciátorov, ktorých podporili osobnosti náboženského a spoločenského života v Rakúsku Erhard Busek (politik), Hans Peter Hurka (Wir sind Kirche), Paul Zulehner (teológ) a za slovenskú účasť Miroslav Kocúr (teológ a publicista).
Po uzávierke zbierania podpisov sa vo štvrtok 24.04.2014 pokúsili iniciátori odovzdať požiadavky medzinárodnej petície za rehabilitáciu Róberta Bezáka na bratislavskej nunciatúre.
Zástupca iniciátorov Peter Smutny komunikoval za asistencie médií asi 10 min. cez dorozumievacie zariadenie na vonkajšej bráne s bližšie neidentifikovanou úradnou osobou nunciatúry. Neumožnili mu odovzdať petíciu osobne, dokonca odmietli aj možnosť oficiálne ju doručiť cez podateľňu.
Následná tlačová beseda v Horárni Horský park bola výdatne oboslaná médiami. K dobrej až povznesenej nálade prispeli informácie o tom, že je zdôvodnená nádej na skoré prijatie Róberta Bezáka u pápeža, úsmevný príbeh spred úradnej brány nunciatúry a napokon aj prekrásne jarné počasie. Za slovenskú stranu vystúpili na tlačovej besede Anton Srholec a Miroslav Kocúr.
Prečo to bola úspešná akcia
Ide o uznanie a presadenie koncepcie ľudských práv aj vo vnútri katolíckej cirkvi. Nielen sloboda (úradnej) cirkvi v sekulárnom svete, ale aj sloboda katolíkov ako rovnoprávnych občanov ich vlastnej cirkvi. Podobné sú aj aktivity Nadácie Herberta Haaga za slobodu v cirkvi, s ktorou spolupracujeme. Boží ľud, občania cirkvi, už nebudú cirkevnými občanmi druhej kategórie.
Prečo to bola poučná akcia
Je veľmi ťažké zburcovať podporu na celom svete pre lokálne a všeobecne nie veľmi zrozumiteľné porušovanie ľudských práv. Najdôležitejším záverom iniciatívy na ochranu ľudskej dôstojnosti Róberta Bezáka je poznanie, že veľmi dôležité je scitlivovať ľudí, aby vedeli reagovať aj na príbehy, ktoré sa ich netýkajú. Vzdialenosť blížneho rastie so vzdialenosťou, ktorá nás delí. Pred nami je ľudskoprávna výzva silná ako očkovanie proti infekčným chorobám. Kdekoľvek na svete sa komukoľvek deje krivda, mala by na to okamžite vedieť zareagovať ľudskoprávna imunita celého sveta.
Prečo to bola neúspešná akcia
Je očividné, že náš prístup k podpore Róberta Bezáka a našu snahu o ľudskoprávny rozmer reformy katolíckej cirkvi nepodporil ani sám Bezák. Jeho zápas s neprajníkmi a ohováračmi je zápas cirkevného hierarchu – cirkevná diplomacia cirkevného občana prvej kategórie.
Na Slovensku nepodporil Bezáka ani jeden biskup Slovenskej biskupskej konferencie, ani jeden profesionálny teológ daktorej z bohosloveckých fakúlt, ani jeden katolícky kňaz platený rímskokatolíckou cirkvou.
Petičnú aktivitu nepodporili žiadni (kresťanskí) politici.
K aktivite rakúskych iniciátorov sa nepridali ani tzv. „ARB podporné skupiny“, dokonca informáciu o petícii blokovali. Preto sa aj na Slovensku rozbehla podpisová akcia až po tlačovke vo Viedni a publicistickom úsilí Mira Kocúra.
Boží ľud sa o Bezáka stále preťahuje – je navždy náš alebo navždy ich? Zatiaľ je to tak pol napol. Nádejné.