Vystúpme z chléva pastírové!

Vladimír Leksa26. 12. 2025

Koleda o človeku, ktorý odhŕňal sneh

Shares

Komentár Vladimíra Leksu, sme prevzali z denníka N

Autor je vedec

Apokryf o našom strachu z tmy a jednom človeku, čo odhŕňal sneh.

Sú Vianoce, čo znamená, že stojíme v najtmavšom kúte roka. Ľudia si preto v tomto čase zažínajú stromčeky. Aby bolo viac svetla a aj aby sa nebáli, lebo ľudia sa tmy boja.

Ale kam zmizne tma, ak zažneme stromček? Miroslav Horníček by odpovedal: „Tma nezmizne, iba ju v tom svetle nie je vidieť.“

Preto sa jej trošku bojíme aj pri rozsvietených stromčekoch. Tak odušu nakupujeme zábavnú pyrotechniku a vystreľujeme petardy. V detonáciách zanikne spev škovránka, slávika; drozdy a hrdličky sa vystrašene rozpŕchnu a somárik schová hlavu do sena.

A tma zostáva. Ibaže ju v tom ohňostroji nie je vidieť.

Pritom škovránok a slávik z ľudovej koledy sú proti strachu z tmy oveľa účinnejšie prostriedky ako delobuchy. Azda aj pre náš strach z tmy sa vo vysvietených nákupných centrách koledy ozývajú tuším už od Všetkých svätých. Ak nie skôr.

Ale aby koledy skutočne proti nášmu strachu z tmy zabrali, musia sa spievať a počúvať v pokoji, nie v nákupnom zhone. V chrámoch znejú oslavné latinské omše – Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Benedictus, Agnus –, ale doma sa spievajú ľudové koledy, lebo nie každý vie po latinsky.

A tí, čo nevedia spievať, si ich púšťajú na gramofóne.

Bol Štedrý večer 1981.

Z hrnca sa šírila veľká vôňa maminej rybacej polievky a z platne Vánoce ve zlaté Praze Karla Gotta znela veľká zvesť – born is the King of Israel…

Za oknami snežilo a niekto odhŕňal sneh. Hneď ráno sa roztrhla klenba neba a do večera prikryli tiché krídla vravu zeme – anjeli zleteli…

Už sme dojedli, ale rozsvietená izba ešte rozvoniavala polievkou a my sme sedeli za bielym stolom usadení podľa menoviek, ktoré dopoludnia vyrobil brat, kým som ja ozdoboval stromček. Chválili sme tetin šalát, smiali sa na ujových historkách a Karel Gott z kufríkového gramofónu značky Tesla šíril novinu – zní nad Betlémem Gloria…

Zvonku sa bez prestávky ozýval pravidelný škripot lopaty narážajúcej na asfaltový chodník. Stále husto snežilo. Potom nás mama poslala umyť si ruky. Keď sme sa vrátili, pod stromčekom sme našli darčeky – hurá aleluja…

Už boli dávno rozbalené a darčekový papier poskladaný na ďalší rok, stôl bol sprataný a riad umytý, keď hlas lopaty konečne ustal. Ale snežiť neprestalo – hajej můj princi a spi…

Už sa nepamätám, čo som si v ten večer našiel pod stromčekom, ale na toho neznámeho človeka, čo odhŕňal sneh, som nezabudol. Vtedy mi ho bolo ľúto, predstavoval som si, že je to niekto opustený, kto nemá nikoho, s kým by počúval koledy, rozbaľoval darčeky a zaháňal strach z tmy.

Po rokoch sa mi skôr zdá, že to musel byť niekto vznešený, keď v ten nočný čas čistil chodníky – adeste fideles, pastores…

Blíži sa koniec roka 2025 a podľa dobre informovaných prorokov bude nový rok z tých najtemnejších. Aby nás celkom neochromil strach z tmy, nestrieľajme delobuchy, ale zaspievajme si:

Vystúpme z chléva, pastírové!

To je jediná správna voľba. Vystúpiť z chlieva.

Shares