Za našu slobodu v našej cirkvi

Cirkev bude taká, akú si ju spravíme

 

Vedecké poznatky a interdisciplinárny dialóg medicíny, prírodných a spoločenských vied sú dnes pre život cirkvi takpovediac revolučným pohybom porovnateľným s prechodom od geocentrickej sústavy k heliocentrizmu. S tým rozdielom, že stredom života prestáva byť katolícky katechizmus a stáva sa ním úcta k Bohom chcenej pestrosti v každom jednotlivcovi. Cirkev bude taká, akú si ju spravíme.

Tohto roku 7. marca sa vo švajčiarskom Luzerne konalo dôležité podujatie. Kvôli pandémii sa konalo len v online priestore.

Teológ Doc. Ondrej Prostredník dostal od švajčiarskej nadácie Herberta Haaga Cenu za slobodu v cirkvi. Spolu s ním tohto roku cenu s akcentom na ocenenie osôb, ktoré sa angažovali v cirkvi na poli sexuálnej rôznorodosti a pestrosti dostali Pierre Stutz, teológ a autor početných publikácií zo spirituálnej teológie a bývalý katolícky kňaz diecézy Bazilej, bývalá katolícka teologička a dnes luteránska farárka Dr. Hedwiga Porschová z Coburgu a ekumenická pracovná skupina Homosexuáli a cirkev založená v roku 1977 (Ökumenische Arbeitsgruppe Homosexuelle und Kirche (HuK).

Otvorené kresťanstvo pre 21. storočie

Podľa tlačovej správy Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo OK21 švajčiarsku nadáciu Herberta Haaga za slobodu v cirkvi založil v roku 1985 Herbert Haag, profesor teológie na univerzite v nemeckom Tübingene. Viedlo ho k tomu presvedčenie, že kríza v cirkvi priamo súvisí s jej vnútorným usporiadaním, ktoré nevyhnutne vedie k neslobode veriacich. To je v priamom rozpore s posolstvom Ježiša Krista, ktorý zvestoval evanjelium slobody.  Spoločnosť pre otvorené kresťanstvo s nadáciou Herberta Haaga spolupracuje už viac ako desať rokov.

Ondrej Prostredník je jej členom. OK21 je občianskym združením, ktoré vytvára priestor a podmienky na intelektuálnu reflexiu kultúrneho a náboženského dedičstva Európy. Nadácia udeľuje Cenu Herberta Haaga za slobodu v cirkvi od roku 1985. Medzi ocenenými z minulosti sú napríklad priekopník teológie oslobodenia Leonardo Boff, feministická teologička Elisabeth Moltmannová, či ekumenický teológ Hermann Häring. V roku 2011 cenu získali aj predstavitelia skrytej cirkvi v Čechách a na Slovensku.

Osobné príbehy a verejná angažovanosť

Spoločnou charakteristikou laureátov Ceny Herberta Haaga tohto roku je ich pastoračná starostlivosť, angažovanosť ale aj osobné príbehy, ktoré ich zbližujú cez ich prácu a kresťanskú angažovanosť s ľuďmi homosexuálnej orientácie v cirkvi. Pierre Stutz bol ako katolícky kňaz dlhé roky v situácii, kedy podľa cirkevného usmernenia tajil svoju homosexuálnu orientáciu. Po svojom rozhodnutí žiť otvorene ako homosexuál sa musel vzdať podľa platných cirkevných predpisov kňazskej služby. Pred svojou homosexualitou sa snažil celé roku utekať podľa jeho slov „smerom dopredu s heslom pracovať, pracovať“ a zabudnúť na to, kým je.  Cirkev ho na základe jeho verejného priznania vylúčila z aktívneho kresťanského a pastoračného pôsobenia. Pôsobí však ďalej verejne ako autor duchovnej literatúry aj dnes a podporuje ľudí s podobným osudom ako on. Vedie ich k hlbokému prepojeniu a súzvuku sexuality a spirituality. Žije už 18 rokov v manželstve so svojím partnerom Haraldom v nemeckom meste Osnabrück.

Z katolíckej pastorálnej asistentky luteránska farárka

Dr. Hedwiga Porschová z Coburgu pracovala ako pastoračná asistentka v diecéze Coburg. Potom, ako sa rozhodla priznať verejne k svojej homosexuálnej orientácii, stratila prácu a možnosť ďalej pôsobiť v cirkevnej službe. Desať rokov sa usilovala zamestnať v rímskokatolíckej cirkvi. Nebolo to však napriek jej skvelým študijným výsledkom aj pracovným úspechom možné. Keďže katolícka cirkev neumožňuje život v homosexuálnom vzťahu, lebo ho považuje za protirečiaci božím prikázaniam, hľadala iné cesty ako naplno žiť ako veriaca žena a lesba. Po dlhšom období zbližovania konvertovala a v roku 2014 sa stala členkou evanjelickej cirkvi. V nej od roku 2015 pôsobí ako farárka. Žije so svojou partnerkou v manželskom vzťahu. Aj v evanjelickej cirkvi sa stretáva s postojmi ľudí, ktorí ju odsudzujú, avšak cirkevné vedenie ju podporuje a profesne aj ľudsky ju plne rešpektuje. Hedwiga hovorí, že vo svete je 76 štátov, ktoré majú legislatívu, ktorá je otvorene zameraná proti homosexuálom a lesbám. Nevynímajúc ani trest smrti. Práve tu vníma Hedwita aj spoluzodpovednosť cirkvi za diskrimináciu a položenie homosexuálne orientovaných ľudí v oblasti ľudských a občianskych práv a práva na dôstojný život.

Pestrosť a rôznorodosť obohacujú všetkých

Ekumenické zoskupenie Homosexuáli a cirkev (HuK) od roku 1977 pracuje  v pastorácii pri podpore spoločných aktivít homosexuálne orientovaných veriacich evanjelických kresťanov.  Založili ho samotní homosexuáli a Nadácia Herberta Haaga ich pôsobenie ocenila ako tímový projekt. Dnes toto zoskupenie pôsobí v evanjelickom aj katolíckom prostredí s celonemeckou pôsobnosťou. Za zoskupenie prebrali ocenenie jeho terajší lídri Thomas Pöschl a Wolfgang Buchmeier, ktorí vnímajú ocenenie ako prejav pozornosti voči komunite LGBTI (po nemecky LSBTI) veriacich ľudí. Snažia sa žiť vo vedomí, že Boh má rád všetkých ľudí a my ľudia, tomu nemusíme rozumieť. Organizovaním dvoch konferencií ročne aj účasťou na celonemeckých podujatiach katolíkov a evanjelikov sa snažia byť viditeľnou súčasťou cirkvi. Cirkev na jednej strane rešpektuje fakt homosexuality jednotlivých ľudí, zároveň však nevie tento fakt zrozumiteľne a prijateľne oceniť ako súčasť pestrosti sveta, stvorenia a cirkvi. HuK tento fakt nečakanej pestrosti stvorenia vníma ako obohatenie sveta aj cirkvi.

Sloboda a perzekúcia

Ondrej Prostredník ako jediný laureát tohto ocenenia tohto roku zameraného na prejavy podpory otvorenej sexuálnej rôznorodosti v cirkvi vystupoval ako ambasádor práv homosexuálov a lesieb v cirkvi napriek tomu, že sám nebol takpovediac aj osobne zaangažovaný svojou osobnou orientáciou na ich osude. Ondrej je heterosexuál a žije v Pezinku s manželkou Editou. Spolu vychovali tri deti.  Ondrej Prostredník je misijným pracovníkom Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Bratislave.

V roku 2015 vydal spolu s ďalšími teológmi stanovisko, ktorým označili tzv. referendum na ochranu rodiny za krok, ktorý kompromituje cirkvi a je v rozpore s evanjeliom. V roku 2017 vystúpil na bratislavskom podujatí PRIDE, kde odsúdil homofóbne postoje cirkví a podporil spolužitie osôb rovnakého pohlavia.

V reakcii na jeho vystúpenie mu biskupi evanjelickej cirkvi zakázali učiť na teologickej fakulte v dôsledku čoho neskôr prišiel o svoje zamestnanie ako docent na Univerzite Komenského. Popri práci v evanjelickej cirkvi pôsobí ako tlmočník. V roku 2019 vstúpil do politiky a je členom predsedníctva Progresívneho Slovenska.

Ondrej Prostredník podľa vlastných slov vníma túto cenu ako uznanie ale aj povzbudenie k ďalšiemu svojmu pôsobeniu. Želá sa a angažuje sa tak, aby rôznorodosť v tejto oblasti, ktorá je výsledkom prirodzeného vývoja poznania posledných desaťročí  bola rešpektovaná a vítaná aj v cirkvi.

Treba ísť dopredu aj za cenu exilu

Hedwiga Porschová povedala, že toto ocenenie je dôležité zo strany katolíkov práve preto, že pocit krivdy a vytesnenia z katolíckeho prostredia ako angažovaná kresťanka a teologicky vzdelaná pastoračná asistentka prežívala mimoriadne ťažko. Nadácia Herberta Haaga takto v jej očiach komunikuje svoje ospravedlnenie a podporu ľudí v tejto situácii. Je to dôležité pre všetkých, ktorí v tejto situácii trpia a zažívajú poníženie.  Je to memento aby sa svojej slobody nevzdali, aby sa o ňu snažili a ak to nebude možné inak aby za týchto okolností takéto cirkevné spoločenstvá opustili.

Exilom pre príbehy týchto ľudí nie je len občianska spoločnosť laického štátu, kde moc oficiálnych cirkevných štruktúr nepôsobí úplne neobmedzene. Jestvujú aj cirkevné komunity a oficiálne cirkvi, ktoré svoju úlohu a pôsobenie v spoločnosti rozvíjajú v spolupráci a v interdisciplinárnom dialógu s akceptovanými výsledkami prírodných vied, súčasnej medicíny ako aj spoločenských vied.

Ľudská skúsenosť viery homosexuálne orientovaných ľudí je organickou súčasťou ľudského a spoločenského dozrievania a sebapoznávania. Arogancia cirkevnej moci postupne ustupuje skúsenosti viery lesieb a gejov a a osvojujú si ju aj niektoré oficiálne cirkvi. Postupne sa stáva súčasťou cirkevnej pastoračnej služby aj morálno-teologickej reflexie. Najnovšie vyhlásenie z Ríma postavilo do jasnejšieho svetla aj to, že stanovisko rímskokatolíckej cirkvi sa napriek sympatickému pápežovi Františkovi meniť zatiaľ nebude. Homosexuálne orientovaní katolíci ostanú vo svojej cirkvi veriacimi „inej“ kategórie.

Život v pravde a v mieri so sebou

Praktická rovina lásky k blížnemu sa najviditeľnejšie premieta práve do schopnosti vidieť túto evanjeliovú výzvu v novom kontexte. Vedecké poznatky a interdisciplinárny dialóg sú v tomto štádiu poznania pre život cirkvi takpovediac revolučným pohybom porovnateľným s „prechodom“ od geocentrickej sústavy k heliocentrizmu.  Treba povedať po dlhoročných procesoch s tzv. heretikmi a rodiacou sa vedou. S tým rozdielom, že stredom života prestáva byť katolícky katechizmus a stáva sa ním úcta k Bohom chcenej pestrosti v každom jednotlivcovi, ktorý chce veriť v Boha inak, ako to predpisuje cirkevná doktrína. Prírodné vedy dnes v nekonečnom dialógu s úradnými oficiálnymi štruktúrami posilnili aj spoločenské vedy a medicína. Úradná teologická doktrína však ostáva nemenná. Napriek tomu, že na teologických fakultách aj v cirkevnej praxi prebieha kvalifikovaný interdisciplinárny dialóg.

Aj preto je pri ocenení Nadácie Herberta Haaga vyjadrené želanie, aby sa biblický obraz zmierenia, ktorým je  dúhový oblúk nad Noeho archou, stal symbolom Božieho pôsobenia vo svete zmierenom s jeho pestrosťou a rôznorodosťou. Aby bol pre laureátov tejto ceny znamením teológie oslobodenia lezieb a gejov ako aj každej doteraz nepoznanej sexuálnej identity.

Cirkev bude taká, akú si ju spravíme

Takto to vidia katolíci, ktorí založili túto Nadáciu v roku 1985. V Luzerne toto ocenenie odovzdávajú už dvadsaťšesť rokov tým, čo žijú v slobodnej cirkvi už dnes. Hoci ich to stojí veľa vnútorných síl a profesionálnych obetí.

My môžeme ďalej uvažovať, prečo katolícka cirkev a iné cirkvi na Slovensku vo svojej drvivej väčšine ani na úrovni cirkevného vedenia ani v radoch angažovaných kresťanských spoločenstiev, nevedia a nechcú byť v tomto smere takýmto priestorom slobody.

[ Radi čítate blogy? Aktivujte si pondelkový newsletter s piatimi najlepšími blogmi týždňa. ]

A prečo sa už náznak úvah a dialógu na tieto témy stáva dôvodom perzekúcie jednotlivcov či názorových skupín, ktoré vieru vedia a chcú spojiť so slobodou a životom v pravde. Cirkev sme my. Bude taká, akú si ju spravíme. V Európe si nás cez príbeh Ondreja Prostredníka „všimli“. A ocenili. To je povzbudením pre všetkých kresťanov, ktorí vedia, že cirkev sa v čase a priestore mení a odráža aj našu skúsenosť a poznanie. Hoci aj pomalšie, ako by sme si želali.