Hubert Kožár je redaktor mesačníka Karpateblatt, ktorý je časopisom nemeckej menšiny na Slovensku. S Petrom Križanom pripravil rozhovor o očkovaní (vyšiel 6. januára 2021), ktoré nás bude chrániť pred ochorením COVID19. Do nemčiny preložila Katrin Litschko. Sú súhlasom redakcie uverejňujeme na ok21 v slovenskej aj v nemeckej verzii.
Čo je korone také nebezpečné?
V Európe je teraz COVID19 najdôležitejšie prenosné ochorenie.
Ochorenie voláme COVID19 (CO ako corona, VI ako vírus, D ako choroba (anl. disease), 19 ako rok 2019, kedy sa ochorenie objavilo v masovom meradle).
Časť chorých má vážne príznaky a ťažký priebeh, niektorí na ochorenie zomrú. V najviac premorených oblastiach je preťažené zdravotníctvo, hospodárstvo stagnuje a zlyháva spoločenský život.
V celoeurópskom meradle sa prejavuje zmysel európskeho spoločenstva a veľká solidarita, napr. pri podpore vývoja očkovacích látok, pri ich spoločnom nákupe a spravodlivej distribúcii.
Naopak, rizikom je zatváranie hraníc medzi členskými štátmi a obmedzovanie osobných slobôd v miere, ktorá by ešte donedávna bola nepredstaviteľná.
Ako sa môžeme pred koronou chrániť?
Rešpektovať odporúčania, osvojovať si správne návyky, učiť ich deti a učiť ich svoje okolie.
Veľmi rýchlo sme si zvykli, že sa navzájom nezdravíme objatím, bozkom ani podaním rúk. Ešte si musíme zvyknúť, že si ruky treba dezinfikovať keď vystúpime z autobusu alebo chytíme kľučku na pošte.
Ťažšie prijímame povinnosť nosiť rúška. Nesmieme to robiť „akože“ – rúško na brade, rúško špinavé ako z odpadkového koša, to je zbytočné a dokonca škodlivé. Deti si ľahko zvykajú, len ich treba viesť a najmä im treba ísť príkladom.
Na jar, počas tzv. prvej vlny, sme opatrenia dodržiavali temer s nadšením a často aj s kultúrnym doprovodom. Všetky opatrenia, ktoré obmedzujú riziko nákazy sú však menej účinné keď sa ochorenie rýchlo šíri a nakazených je veľa. Vtedy sa namiesto zvýšenia ostražitosti a sprísnenia opatrení stretneme častejšie so spochybnením ich významu. To zažívame teraz. Našťastie sa už začalo očkovať! Očkovanie proti infekčným chorobám je jeden z najväčších prielomov v zdravotníctve všetkých čias. Dostatočná preočkovanosť európskej populácie oslabí vplyv COVID19 na náš život a vyženie ju aj z novinových titulkov.
Čo vieš dnes o tejto infekcii, čo si predtým nevedel?
Mojou lekárskou profesiou je genetika a dedičné choroby patria tiež do skupiny prenosných ochorení. Tiež ich prenášajú ľudia. Tým, že majú deti, ich v čase pomaly a nenápadne šíria na ďalšie generácie a migráciou ich prenášajú aj na veľké vzdialenosti. Nenápadnosť COVID19 je veľmi podobná dedičným chorobám, lebo ju môže preniesť aj osoba, ktorá sa nemá žiadne príznaky. Ale tá rýchlosť ma zaskočila. Ako na diaľnici, chvíľka nepozornosti a veľmi vážne dôsledky môžu prísť skoro okamžite.
Sme v novom roku 2021. Čo nás táto pandémia naučila?
Vírusy neslávia Nový rok, nesvätia žiadne sviatky. Maximalizujú svoje potomstvo, nemyslia na budúcnosť a zakrátko skončia. Rok 2020 bol dôležitý pre nás ľudí a tento nový rok bude zasa dôležitý, lebo na rozdiel od vírusov nám na nás záleží. Naučili sme sa, že sa vieme dohodnúť, že vieme investovať do spoločnej veci, že v núdzi vieme skrátiť výrobné procesy a úradné schvaľovanie. Ale to skrátenie neznamená zľahčenie. To nie je obchádzanie správnej laboratórnej praxe ani hazard s liekovou bezpečnosťou. Dokázali sme, že dôležité pravidlá vieme naozaj rešpektovať a dodržiavať, nie ako tí, čo nosia rúško na brade. Očakávam, že podobné ako v prípade COVID19 sa uskutoční aj v iných oblastiach. V zdravotníctve napríklad pri liečbe nádorov a liečbe geneticky podmienených chorôb. V globálnom význame ide o opatrenia na záchranu planéty. Nepomôže apel vedcov, uznesenie svetovlád, každý z nás sa musíme spratať do vlastnej kože dostatočnosti.
Prečo je také dôležité očkovanie?
Mnoho pravidiel, ktoré dodržiavam, chráni mňa a súčasne aj ostatných. Napríklad obyčajné pravidlo pravej ruke v cestnej premávke. Dodržiavanie ma nič nestojí, mňa neohrozuje a ochraňuje všetkých spolu s mnou. Ale sú aj celospoločenské výzvy, ktoré si odo mňa pýtajú súčinnosť s rizikom. Aby som ochránil seba a všetkých ostatných, aj úplne cudzích, neznámych, dokonca ľudí, ktorí sú mi nesympatickí a z rôznych dôvodov ich nemám rád. Prečo by som mal kvôli nim riskovať? Nestačí argumentácia, že kvôli sebectvu – ak to spravím, som chránený a je vedľajšie, že tým pomôžem aj ľuďom, ktorým by som ani neodzdravil. V tejto chvíli nestačí reklama, že ide o win-win stratégiu, pri ktorej získame všetci. Očkovaním máličko riskujem, že sa zachránia všetci okrem mňa, lebo práve ja schytám za všetkých ostatných vážne vedľajšie účinky. Dnes nie je témou, či vyžadovať, nútiť, trestať. Dá sa rozumne predpokladať, že prah účinnej preočkovanosti dosiahneme dobrovoľnosťou ochotných v kombinácii s racionálnym kalkulom ostatných. Veď jeden bude potrebovať potvrdenie o očkovaní do škôlky, druhý kvôli letenke do Austrálie a tretí pre neviemčo iné. Odteraz sa bude merať vlastné riziko očkovania s pre a proti, o ktorých sa organizátorom a „štátu“ ani nesníva. Lebo žijeme svoje životy.
Dôležité je, či vieme nad touto prízemnosťou budovať aj o kúsok vyššie strechu zodpovednosti jeden za druhého, za spoločnú budúcnosť a spoločný svet. Akú kultúru budujeme? Zachráň sa kto môžeš? Alebo v jednote je sila? Eticky to potrebuje nadhľad, ktorý na Slovensku vyjadrila KBS. Je to zatiaľ jediný dokument KBS, v ktorom sa zliala veda s etikou a katolíckou náukou. Je to jeden z mála textov domácej proveniencie, ktorý by si v tejto dobe zaslúžil aj preklad do nemčiny!.
Ako sa možno zbaviť strachu z očkovania?
Kresťanstvo je psychoterapeutický náhľad na svet. Mal by oslobodzovať tým, že žiadna úzkosť, žiaden strach, dokonca ani smrť nie sú silnejšie ako život. Raz som už spomínal svoj vzťah ku biblickému príbehu o emauzských učeníkoch. Ukazuje, že človek rozumie svojmu vlastnému zážitku inak, keď sa situácia zmení. Učeníci odchádzajú domov sklamaní a potupení, že im zabili vodcu. Všetko to, čomu verili, čím žili, je na prach. Stretnú človeka, ktorý im povie, že si to nemajú takto vykladať. Ako? Už neplatí, že máme byť dobrí k ľuďom? Prestalo platiť, že si máme jeden druhému pomáhať? Za to, že Ježiša zabili, už nemáme milovať svojho blížneho? Pochopia, že má pravdu, a znova to prežívajú tak, akoby bol Ježiš medzi nimi. Ja tie príbehy vnímam tak, že nie sú nato, aby sme ich verklíkovali, a ak sa pomýlime, dostaneme pravítkom po prstoch. Sú prerozprávané, aby hovorili o viere. Aby sme vedeli, čomu dôverujeme. Očkovanie nie je v cirkevnom zmysle pravdou a úradná cirkev ho neodporúča ex catedra ako článok viery. Ale svojím vplyvom na bežných ľudí môže zachrániť viac životov ako pandemický štáb.
Čo by si chcel o pandémii a očkovaní povedať ako odkaz na záver?
Telesne prežije pandémiu COVID19 celé ľudstvo. Obete budú štatisticky menej významné ako napr. pred 100 rokmi v časoch španielskej chrípky. Má to svoje „ale“:
– ale nesieme osobnú zodpovednosť za každého, kto nemusel zomrieť ak by sme dodržiavali opatrenia a nechali sa dobrovoľne očkovať,
– ale musíme prijať riziká spojené napr. s povinným očkovaním, ak je potrebné na predchádzanie epidémií a pandémií.
– ale musíme trvať na tom, aby platili jasné pravidlá, aké obmedzenia a v akých rizikových situáciách musíme strpieť,
– ale musíme trvať na tom, aby sa obmedzenia osobnej slobody skončili ihneď ako sa pominie riziko.