Hlasovanie nemeckého spolkového snemu o zrovnoprávnení manželstva a registrovaného partnerstva prišlo prekvapivo náhle. Politickí komentátori to vysvetlili pomerne presvedčivo. Kancelárka Merkelová, kresťanská demokratka, nechcela, aby jej súperi, socialisti Martina Schulza ovládli septembrové parlamentné voľby práve touto témou. Preto dala zelenú k hlasovaniu o návrhu zákona tak, že vyhlásila túto tému za otázku svedomia, v ktorej nechce viazať poslancov CDU/CSU straníckou disciplínou.
Treba pripomenúť, že legislatívny návrh na zrovnoprávnenie registrovaných partnerstiev s manželstvom ležal na stole spolkového snemu od roku 2013. Predložili ho poslanci ľavicovej strany Die Linke (http://dip21.bundestag.de/dip21/btd/18/000/1800008.pdf). Kresťanskí demokrati sa v odvtedy prebiehajúcej diskusii ako strana stavali vždy proti prijatiu takéhoto návrhu. Socialisti (SPD), ktorí vládnu spolu s nimi, v duchu koaličnej dohody netrvali na tom, aby sa o zákone hlasovalo. Možnosť hlasovať 30. júna 2017 podľa vlastného svedomia však ukázala, že nie všetci poslanci CDU/CSU boli proti zrovnoprávneniu. Zákon prešiel s podporou 393 poslancov, čo je 63,1% všetkých hlasov. 75 hlasov patrilo poslancom CDU/CSU. Aj bez ich podpory by síce strany podporujúce zrovnoprávnenie mali väčšinu (320 z 630). Bola by však len veľmi tesná a neschválenie zákona by mohla ohroziť absencia len šiestich poslancov. Zákon prešiel schválením aj v druhej komore nemeckého zákonodarného systému (Bundesrat) 7. júla 2017.
Za zmienku stojí vývoj verejnej mienky v otázke podpory zrovnoprávnenia registrovaných partnerstiev s manželstvom. Kým v októbri 2006 bolo 52% Nemcov za, v januári 2017 to už bolo 82,6%. Je možné, že aj táto skutočnosť zohrala úlohu v tom, ako Merkelová vyhodnotila situáciu. V hlasovaní si síce zachovala svoju konzervatívnu orientáciu a bola proti. Vo vyjadrení po hlasovaní však prekvapivo uviedla, že v otázke adopcie detí pármi rovnakého pohlavia zmenila názor. Nemyslí si už, že to predstavuje ohrozenie vývoja detí. Ak však okrem označenia ešte čosi odlišovalo manželstvá od registrovaných partnerstiev, tak to bola práve možnosť spoločne si adoptovať dieťa.
Hodnotenia výsledku hlasovania v radoch cirkví na seba nenechali dlho čakať. Je príznačné, že katolícky portál kath.net siahol po neteologickej argumentácii. Odmietavé stanovisko nemeckej katolíckej biskupskej konferencie k zrovnoprávneniu registrovaného partnerstva s manželstvom podporuje vyjadreniami evolučného biológa a ateistu Ulricha Kutscheru. (http://www.kath.net/news/60177). Rozhodnutie spolkového snemu označuje za odporujúce zdravému rozumu. Kutschera síce prijíma názor, že homosexualita je výsledkom predispozície a nie je možné ju zmeniť. Zároveň však v zrovnoprávnení heterosexuálnych a homosexuálnych zväzkov vidí zlyhanie štátu. Podľa neho je racionálne a evolučne zodpovedné, ak štát podporuje len heterosexuálne manželstvo, pretože len to má schopnosť populačnej reprodukcie. Podobne argumentuje nemecký katolícky kňaz a prominent Opus Dei Peter von Steinitz (https://de.zenit.org/articles/was-koennen-wir-der-gender-ideologie-entgegensetzen/). V rozhodnutí vidí rozpor s prirodzenosťou a postupné zavŕšenie odklonu európskej civilizácie od Boha, ktoré začalo v 18. stor.
Za evanjelikálny tábor v Nemecku sa k slovu prihlásil okrem iných aj etik a rektor slobodnej teologickej vysokej školy v Giesen Stephan Holthaus. (http://www.idea.de/gesellschaft/detail/heute-ist-kein-guter-tag-fuer-unser-volk-101607.html) Celkom otvorene hovorí o tom, že v tejto téme je postoj katolíkov a evanjelikálov rovnaký. Aj on siaha po argumentoch ako je stvoriteľský poriadok a obava o zachovanie ľudskej prirodzenosti. Manželstvo podľa neho nie je súkromnou inštitúciou ale verejnou a to práve pre jeho populačnú funkciu.
Na opačnej strane kresťanského argumentačného spektra stojí strešná organizácia krajinských evanjelických cirkví v Nemecku (EKD). Dva dni pred rozpravou a hlasovaním v spolkovom sneme vydala stanovisko, v ktorom zdôrazňuje hodnotu záväznosti a ochoty prevziať zodpovednosť vo vzájomných vzťahoch. (https://www.ekd.de/Stellungnahme-des-Rates-der-EKD-zur-Debatte-um-die-Ehe-fuer-alle-24373.htm) Manželstvo označuje za model budúcnosti práve preto, že poskytuje právnu ochranu pre dlhodobý a verný vzťah dvoch ľudí. V zrovnoprávnení homosexuálnych a heterosexuálnych zväzkov nevidí oslabenie významu manželstva muža a ženy. Práve naopak, jeho podčiarknutie. Stanovisko však pripúšťa, že v tejto otázke v evanjelických cirkvách nepanuje zhoda a k téme prebieha živá diskusia.
Ako vidno, sú to celkom protichodné stanoviská. Nazdávam sa, že odporcovia zrovnoprávnenia v ňom vidia apokalyptický príznak pokrivenia dobrého stvoriteľského zámeru. V tomto sú zajedno s apoštolom Pavlom, ktorý pre erotické pohnútky medzi rovnakými pohlaviami nemal pochopenie a jedným dychom ich vymenúva spolu s ďalšími znameniami doby ako príznak konca. Možno im pripomenúť, že pavlovské vypäté očakávanie skorého konca musela cirkev druhej a tretej generácie korigovať. Preto v neskorších listoch Timoteovi a Títovi (ktoré síce tradícia pripisuje Pavlovi, ale datujeme ich do 2. stor.) po apokalyptickom úniku z tohto sveta už niet ani stopy. Martin Dibelius (1883-1947) v nich vidí zrod kresťanského občianskeho povedomia (christliche Bürgerlichkeit), ktoré hľadá cesty pokojného spolužitia v existujúcej spoločnosti, prestáva ňou opovrhovať a podieľa sa na jej rozvoji. Pokračovanie tohto prístupu vidím v postoji EKD, ktorý v zrovnoprávnení manželstva a registrovaného partnerstva nevidí ohrozenie a príznak konca sveta, ktorým sa moderná spoločnosť dobrovoľne rúti do vlastnej záhuby. Manželstvo pre všetkých je dobré rozhodnutie, ktoré po storočiach dehumanizácie ľudí s homosexuálnou orientáciou približuje dnešnú spoločnosť k náprave toho, čo je v nej pokrivené a oceňuje základnú hodnotu ľudských vzťahov, ktorou je vernosť a trvalosť.