Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast
Chrobák v hlave, diskusná relácia RTV: Rádio FM aktuálne reaguje aj na nedeľnú nekázeň
Bol horúci letný deň tesne po poludní a brigádničky pri veľkom administratívnom centre kľačiačky vyšparchávali spomedzi dlaždíc polosuchú trávu a iné zelinky. Spomienky mi premietli dva obrazy.
Prvý je Kniende Jude (Žid na kolenách), súčasť obrovského súsošia na námestí Helmuta Zilka pred viedenskou Albertinou. Nastupujúci fašistický režim umožnil svojim prívržencom, aby donútili židov umývať zubnými kefkami protifašistické nápisy na dlažbe.
Druhý je obraz tupej buzerácie, ktorou mocní všetkých čias ponižujú kohokoľvek. Karel Kryl napísal text piesne Stéblo pšenice v roku 1967, ale počuť sme ho mohli až po Revolúcii. Prvé verše naznačujú, čo sa bude diať ďalej:
Mezi dvěma obdélníky z šedé žuly ulice,
jimiž bylo vydlážděno kasárenské nádvoří,
přehlížejíc plukovníky, rostlo stéblo pšenice.
Súsošie na viedenskom námestí vzniklo ex post, keď sme už 50 rokov rozumeli, že „takéto“ vedie len „tam“. Z Krylovho protestsongu by sme boli bývali mohli už vopred vedieť, že prídu Rusi. Dočítajte, dopočúvajte, dopozerajte tieto dve varovania až do konca…
Máme 30 rokov slovenskej samostatnoštátnosti. Aj Česi. Ale oni oslavovali nie 30, ale 1.100 rokov svojej štátnosti a odtrhnutie Slovenska berú ako jednu z epizód dlhej histórie.
Česká občianska aj cirkevná moc sa spoločne utiekajú ku patrónke svojej štátnosti, sv. Ludmile, ktorú uctievajú spolu s jej vnukom sv. Václavom a prapravnučkou sv. Anežkou Českou. Tú pripojil ku svätým zakladateľom, vtedy ešte československého štátu, pápež Ján Pavol II. len týždeň pred 17. novembrom 1989!
Nám pápeži schválili ako patrónku Sedembolestnú a matička je pre mnohých významnou duchovnou oporou. Ako východiskom historickej slovenskej štátnosti sa ňou však reálne nezaoberá ani štát ani cirkev.
Za ostatných 30 rokov pribudli do slovenského panteónu viaceré ženy a muži svätého života. Mučeníčka protifašistického odboja Sára Salkaházi. Mučeníčka Anna Kolesárová, obeť červenej armády. Mučeníčky a mučeníci komunistického prenasledovania – Pavol Gojdič, Vasil Hopko, Zdenka Schelingová, Metoděj Trčka, Titus Zeman.
Čo znamená tento fundament pre politickú a štátotvornú prax katolíckej cirkvi? Svet nám ďakuje za Gabčíka, Rím za protifašistický a protikomunistický odpor. Príde pastiersky list, ktorý tieto naše sväté a svätých pošle spolu s nami pod ochranu plášťa Sedembolestnej, aby sme už viac nemuseli byť obeťou totalitných režimov?! Aby sme sa našim mučeníkom mohli postaviť na ramená a už dnes boli hrdí na to, čím budeme o tisíc rokov!?
Bojím sa, že naopak, zasa budú vyzývať, aby sme nevolili strany, ktoré podporujú rovnoprávnosť LGBTI+. To je všetko? To má aký cieľ? Zasa má byť stredom terču bezbranný človek, vydaný napospas režimu? Ten, do ktorého si môže každý udrieť? Zasa budú tlačiť na kolená židov so zubnými kefkami v rukách? Zasa sa budú podpisovať biľakovské pozývacie listy Rusom?
Neponižujme a nešikanujme brigádničky! Ak pre ne nemáme zmysluplnú robotu, jednoducho im dajme výplatu a nech idú na zmrzlinu. Bdejme a dávajme pozor, nevytrhávajme bylinky spomedzi dlaždíc! Polievajme ich. Verme, že dotrhajú skaly aj putá a že z nich vyrastie náš štát.