Pred synodou v Ríme, ktorá sa začala 4. októbra 2023, sa dostali na verejnosť odpovede pápeža Františka na otázky, ktoré formulovali piati konkrétni kardináli. Sú to kardináli, ktorí majú pekné spomienky sa svet včerajška. Túto záľubu v minulosti nazval František indietrizmom.
V jednej z odpovedí na otázky kardinálov pápež vysvetľuje ako je dôležitý pre pochopenie synodálnej cesty kontext. Práve kontext určuje, čo sa dnes deje a čomu cirkev ako inštitúcia aj spoločenstvo veriacich čelí.
Doteraz o tom nevedeli
Pápež hovorí, že „jednotlivé formulácie pravdy nemôžu byť nikdy správne pochopené, ak sú predkladané izolovane, vytrhnuté z bohatého a harmonického kontextu celého Zjavenia. „Hierarchia právd“ predpokladá aj uvedenie každej pravdy do náležitej súvislosti s centrálnymi pravdami a s učením cirkvi ako celkom. To môže nakoniec viesť k rôznym spôsobom výkladu toho istého učenia, aj keď tým, ktorí snívajú o monolitnom učení obhajovanom všetkými bez nuáns sa to môže zdať ako nedokonalý rozptyl.
V skutočnosti však takáto rozmanitosť pomáha lepšie prejaviť a rozvinúť rôzne aspekty nevyčerpateľného bohatstva evanjelia (Evangelii gaudium, 40) Každý teologický prúd má svoje ohrozenia ale aj svoje príležitosti.“[1]
Rozum a cit
V perspektíve protirečení kresťanského životného štýlu a cirkevných posolstiev je potrebné v slovenskom kontexte konštatovať, že tento konflikt interpretácií toho, čo ešte je a čo už nie je kresťanské sa neodohráva na racionálnej rovine. Ocitli sme sa skôr na rovine emóciami, pocitmi a stereotypmi udržovaného etického konsenzu cirkvi prvej polovice 20. storočia.
V dnešnej situácii na Slovensku „nemôžeme“ spraviť krok dopredu nie preto, že by sa to nedalo. Avšak isté stereotypy katolíckej interpretácie toho, čo poznáme ako „katolícku morálnu teológiu“ sú už tak zvnútornené, že „nemôžeme“ spraviť krok k novej interpretácií preto, lebo sme si to ako cirkev a spoločenstvo veriacich „zakázali“. A na tento druh zakazovania sme si už takpovediac aj zvykli.
Ideologizácia kresťanstva
Preto je v podstate možné hovoriť o „cirkevnej kolonizácii“ svedomia radových veriacich. Táto teoretická ideologizácia kresťanského posolstva z neho spravila dogmatický súbor nereflektovaných postulátov. Zabúda sa pritom na konkrétnych ľudí. Úradná cirkev týmto následne triumfalisticky absolutizuje svoje klerikalizmom determinované uvažovanie a následne ho zdôvodňuje ešte aj s pocitom mravnej nadradenosti.
Zo života arcibiskupa
„Epizóda“ pri voľbách prezidentky Zuzany Čaputovej je známa. Jej prípadnú voľbu arcibiskup označil za hriech. Zuzana Čaputová napriek tomu bola zvolená za prezidentku Slovenskej republiky aj hlasmi významnej časti nominálnych katolíkov, ktorí arcibiskupove[2] ultimátum nevzali na vedomie. Arcibiskup Orosch sa podobne znevažujúco a nadradene vyjadril[3] aj o obetiach teroristického útoku na bar Tepláreň v októbri 2022 v Bratislave, pri ktorej boli zavraždení Matúš Horváth a Juraj Vankulič len preto, lebo to boli otvorene queer ľudia.
Je rozmanitosť hriech?
Neochota otvorene diskutovať na túto tému je na Slovensku starostlivo strážená. Už náznak dialógu je vnímaný ako neprijateľný a otvorená polemika je kvalifikovaná ako útok na rímskokatolícku cirkev či tradičné hodnoty a cyrilometodskú tradíciu. Takto je rozmanitosť hriechom a je zakázané o nej hovoriť, ba o nej čo i len uvažovať.
Teologická debata na túto tému je označovaná za dobrodružstvo odpadlíkov a herézu. Slovenské teologické fakulty túto debatu ani nevedú, ani nepodporujú. Aj to je dôvodom toho, že racionálny dialóg na túto tému naša spoločnosť nevie viesť.
Pápež o rozmanitosti a o tom, ako ju má cirkev vnímať hovorí a nahlas o nej uvažuje. Pozýva k rozhovoru a spoločnému uvažovaniu. Pozýva na cestu k novým riešeniam. A je to podľa jeho prístupu nielen dovolené, ale dokonca nevyhnutné. Musí to byť možné, lebo to je potrebné.
Lokálne riešenia namiesto centralizácie
Ten zásadný rozdiel je v tom, že podľa Františkových odpovedí piatim kardinálom nemajú katolíci v cirkvi dôvod nepoužívať vlastný rozum. Je to vlastne povzbudenie k tomu, aby katolíci konali podobne autonómne a zodpovedne ako to robia nemeckí katolíci.
To je práve tá cesta po ktorej môžu vykročiť tí, ktorí chcú niečo kodifikovať na univerzálnej rovine. Platnosť niektorých prístupov niekde, neznamená, že musia byť v povinnej výbave a súčasťou pastoračnej praxe kdekoľvek inde na svete. Zdieľanie lokálnych riešení namiesto centralizácie. To je naozaj revolučné a pluralistické.
Nemecká cirkev môže ísť „ďalej“ a stále ostane katolíckou. A teda ak nemecká cirkev chce od roku 2026 požehnávať spolužitie gejov a lezieb, tak to bude v tejto perspektíve úplne v poriadku. Nemeckí biskupi to neponúkajú ako univerzálne riešenie tam, kde táto skúsenosť ešte spracovaná nie je. Aj táto intepretácia je zrejmá z odpovede pápeža Františka na otázky piatich kardinálov ešte tesne pred otvorením synody. Pápež takto prakticky varuje pred tzv. neužitočným „indietrismom“[4] a odmieta ho. Je potrebné hľadať nové riešenia starých problémov a „indietrizmus“ (z talianskeho slova indietro s významom dozadu)hodnotí ako neužitočnú záľubu v prekonanej a nefunkčnej cirkevnej praxi minulosti.
Schizma sa konať nebude
Zároveň tento prípadný krok požehnávania gejských a lezbických párov (mimochodom požehnávanie týchto párov nie je a nebude nateraz sviatosťou manželstva) v nemeckej rímskokatolíckej cirkvi nebude ani ohrozením viery či cirkvi. Len to bude v Nemecku inak. Prečo?
Vo významnej miere aj preto, lebo v Nemecku majú toľko akademicky formovaných teológov, že títo teologicky vzdelaní veriaci ľudia budú vedieť o tejto téme, svojej skúsenosti viery a jej novom uchopení aj rozprávať aj sa dohodnúť na novej cirkevnej praxi. Teologickú debatu totiž vedú profesori teológie na teologických fakultách ale moderujú ju aj vo verejnoprávnych médiách či farnostiach s bežnými veriacim a biskupmi už roky a desaťročia.
Princíp subsidiarity
Ak sa teda máme niečím inšpirovať tak práve tým, že princíp subsidiarity nás neoprávňuje báť sa schizmy v Nemecku či kdekoľvek inde na svete. Naopak aj iné časti univerzálnej cirkvi môžu skúsiť hľadať subsidiárne autonómne riešenia. Bez snahy vnucovať ich iným partikulárnym cirkvám je v niektorých častiach cirkvi reflexia ďalej a budúcnosť už „prišla“.
Priestor by mala dostať morálna integrita a intelektuálna poctivosť tých, čo hľadajú nové odpovede na staré otázky. Defenzívna pozícia obrancov opustených cirkevných pevností z 19. storočia je mimo toho spektra.
Zdá sa, že pápež František ja otvorený prijať, podporiť a odobriť pluralitu tohto vývoja a nebrániť tým lokálnym cirkvám, ktoré sú otvorené prelomovým riešeniam pastoračnej služby v katolíckej cirkvi týkajúcich sa LGBTI+ ľuďom.
Slovensko pred hranicami
Ak aj v Ríme na synode o synodálnej ceste otvoria „závoru“ k novému spôsobu práce na spoločnej ceste viery, na Slovensku zatiaľ nebudú pastieri a kňazi. ktorí by tejto zrelej viere ľudí sprevádzali. Ešte „chvíľu“ sa aj slovenská úradná cirkev bude vymaňovať z predsudkov populizmu a stereotypov. Nemecká odvážna skúsenosť je takpovediac skúsenosťou prvolezcov, ktorú si môže následne osvojiť aj univerzálna cirkev alebo iné lokálne cirkvi, ktoré sa na toto riešenie budú cítiť zrelé.
Výnimky na tejto ceste budú skôr potvrdením tohto stavu alebo v lepšom prípade dôsledkom zdravej reakcie na populistické a vyprázdnené formalistické kultúrne kresťanstvo, ktorému síce chýba obsah ale formálne sa svojimi ambíciami ani netají, ani sa za ne nehanbí.
Viera, ktorá prestáva myslieť a vníma modernú dobu ako svoje ohrozenie si však toto protirečenie nemá ako všimnúť. Strata kontaktu úradnej cirkvi s ľuďmi a ich konkrétnymi životnými situáciami vedie na úrovni cirkevného vedenia k pocitu odmietnutia viery a nepriateľstva voči cirkvi.
Rím sa nás týka
Ak preto na Slovensku budeme počúvať harmonizujúce komentáre o tom, že sa na synode v Ríme nič zvláštne okrem vanutia Ducha Svätého nedeje, nebude to celkom pravda. Snaha zamlčať to, čo sa deje v univerzálnej cirkvi prípadne sa tváriť, že sa nás to netýka bola zrejmá už uplynulé desaťročie. Slovenskí biskupi sa tvárili, že sa ich prípady utajovania zneužívania maloletých klerikmi vo svete netýka.
Artikulovaný hlas pápeža volajúci po štrukturálnej reforme cirkvi ktorá sa dotkne kňazov, biskupov, laikov, postavenia žien či queer ľudí a ktorá sa má vydať na cestu bez „akovždy“ riešení, triumfalizmu a klerikalizmu vyrušuje nielen slovenských biskupov. Indietrizmus ako záľuba v minulosti, o ktorom hovorí pápež František má svoje špecifické slovenské podoby. Svet včerajška sa bez dialógu a otvorenej mysle opúšťa len ťažko.
Modlitba a intelektuálna reflexia patria k sebe a v Ríme sa o to už pokúšajú. A ukazujú aj Slovensku, že sa toho netreba báť. Budúcnosť zatiaľ vždy prišla. Praje tým, ktorí sa na ňu pripravia. Pápež František na ceste tretím tisícročím hľadá aj medzi slovenskými biskupmi spojencov. Medzi bežnými veriacim ich už má.
[1] https://www.vaticannews.va/cs/papez/news/2023-10/papez-reaguje-na-dubia-peti-kardinalu.html?fbclid=IwAR11PBZkYkwy5pdk64qWz60Md2W7Ps6nwO-_n5GKMq7q8fRtESSmdHyxVOI
[2] https://www.tvlux.sk/archiv/play/1-postna-nedelahttps://video.sme.sk/c/22127440/oroschova-kazen-mohla-ovplyvnit-volbu-prezidenta-video.htmlhttps://dennikn.sk/1406263/podpora-caputovej-je-tazky-hriech-tvrdil-arcibiskup-predstavitelia-cirkvi-odsudili-aj-radicovu-pred-desiatimi-rokmi/
[3] https://domov.sme.sk/c/23063332/orosch-vyjadrenie-lgbt-peticia-cirkev.htmlhttps://www.omediach.com/hoaxy/23795-trnavsky-arcibiskup-dnes-koriguje-svoje-vyhlasenie
[4] https://www.laciviltacattolica.it/articolo/qui-lacqua-e-stata-smossa-per-bene/
Text v skrátenej verzii bol uverejnený v denníku SME