Wilgefortis

Peter Križan30. 6. 2024

Svätá panna a transmučeníčka

Shares

Svätá Wilgefortis v kláštore dominikánov v Retzi. Foto – Peter Križan

Nedeľná nekázeň denníka Nodkaz na podcast.

Svätá Wilgefortis, aby sa zachránila pred dohodnutým sobášom, si vymodlila ošklivosť a krásna tvárička jej zarástla mužskou bradou. Nazúrený otec nechal dcéru ukrižovať. Prvý zázrak spravila ešte z kríža a chudobnému husliarovi skopla z pravej nohy striebornú črievičku. Formálne je prímluvnicou biednych a preto sa z mnohých synoným používa u nás aj meno svätá Starosta. Zobrazuje sa ako ukrižovaná osoba v ženských šatách, s hustou bradou a len jednou topánkou.

U svätých panien sa stretáme s mnohými formami odriekania, najmä celoživotným celibátom a pôstom. Extrémne postenie z vlastnej vôle (anorexia mirabilis) sa môže končiť až smrťou. U väčšiny svätíc a mystičiek asi nešlo o chorobný stav. Pre dnešnú dobu typické hladovanie dievčat a mladých žien až do vysilenia a po hranicu smrti (anorexia nervosa) nemá náboženské motívy a je spojené s idealizovaným obrazom štíhleho tela.

Wilgefortis nie je tínedžerka, čo v nábožnom vytržení plánuje prijať status celibátnej panny, ktorá sa zrieka materstva. Ona uteká kamkoľvek, hoci aj na kríž, aj za cenu obety života, aby sa skryla pred zlom, ktoré je zosobnené v mužskom princípe nehodného ženícha a krutého otca. Na jej typológiu sa poskladali ženy, ktoré trpeli vo vynútených a inak nešťastných manželstvách, ale aj nebinárne osoby. Dnes vieme, že sa pozeráme na „kríž“, ktorý majú mnohé a mnohí pre rodovú identitu.

Wilgefortis odmieta heteronormatívne patriarchálne hodnoty a spochybňuje spoločenské predstavy o nekomplikovane binárnom rode. Legenda nepracuje s jej identitou ako trans alebo kvír osoby. Nemôžeme očakávať, že by to v stredoveku vyjadrili dnešnou terminológiou.

V pôvode legendy je naznačená aj interpretácia Ježiša ako rodovo nejednoznačného. Ikonografia má pôvod v byzantských zobrazeniach ukrižovaného, ktorý nevisí na kríži umučený a obnažený, ale je slávnostne oblečený v dlhej kráľovskej tunike, čo západným kresťanom pripomínalo skôr ženskú postavu.

Pavol hovorí, že v Kristu Ježišovi už nie je ani otrok, ani slobodný, ani muž ani žena (Gal 2,28). Mohli by sme z toho odvodiť, že nové porozumenie Ježišovi stiera rozdiel medzi ľudským a božským a prekračuje hranice rasy a pohlavia. Ale otroctvo sa nezrušilo a v Pavlovi je aj mizogýnna žilka, ktorá sa na stáročia presadila. Kúsok ďalej povedal, že ako pokrstení sme si obliekli Krista (Gal 3,27). Pokrstenej Wilgefortis nedali na výber žiadne iné Ježišovo oblečko ako jeho ukrižovanie. Biblické vedy, hĺbková psychológia a feministická teológia až po dvetisíc rokoch snímajú Ježiša z kríža. Berieme si ho späť od mizogýnnej cirkvi, ktorá si ho aj vďaka Pavlovi aj napriek Pavlovi ukoristila. Vnímame Ježišov božsky nový životný štýl láskavého a inkluzívneho súrodenca.

Cirkevnými dejinami vanie propagandisticky organizovaná mizogýnna atmosféra zameraná na udržanie mužskej moci. Vo všetkých náboženských spoločenstvách je nadradenosť mužov totožná s kňazským ovládaním ústrednej náboženskej symboliky. Táto moc je dedičná. V daktorých starších náboženstvách sa prenášala biologicky z otcov na synov ako v židovskom kmeni Levitov alebo dodnes u konzervatívnych zarathustriánov. V katolíckej cirkvi je to mocnejšie, lebo klanové odovzdávanie moci nemôže vymrieť ako kráľovský alebo kňazský rod.

Pri prázdnom Ježišovom hrobe sa ženy nemuseli nechať predbehnúť chlapmi, ale mohli odísť hrdo ako blahozvestovateľky. Tak by sa aspoň mesačné krvácanie oslobodilo z náboženskej diskriminácie už pred 2.000 rokmi a menštruačné potreby alebo antikoncepcia by dnes neboli luxusný tovar.

Ivan Martin Jirous, známy ako Magor, pripomenul svätú Starostu básničkou (Magorovy labutí písně)

Pán Bůh nás nenechá v starosti,

Pán Bůh nás nenechá věčně plakat.

Nad sochou svaté Starosty

rozkvétá bíle akát.

Prajem nám všetkým podľa možnosti príjemné prázdniny. Ale nepreháňajme to s bezstarostnosťou, lebo ľudská hlúposť a krutosť stále stavia kríže. Uprostred prázdnin si 20. júla na sviatok svätej Starosty spomeňme na tie, čo majú náročnejší život a väčšie starosti ako my.

Shares