Budeme vidieť pápežovi Františkovi až do Synody?

Kto žije v skleníku, sprchuje sa v pivnici

Foto – (C) 2009 Wikimedia user “Wattewyl”; License: Creative Commons Attribution 3.0 (CC-BY-3.0)

Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.

Holandské rodinné domy a byty udivujú veľkými oknami bez záclon. V staršej zástavbe môžeme často pozorovať všetko dianie v obývačke a skrz kuchyňu vidno až do záhrady. Turistickí sprievodcovia to vysvetľujú vierohodne. Holandsko je väčšinovo protestantská krajina. Ak sa domová daň platila podľa počtu okien, bolo rozumné mať jedno veľké okno namiesto viacerých menších. Takže aj protestantská šetrnosť a asi aj väčšia otvorenosť, akože nemáme čo skrývať. Ale trochu aj dozor, aby sa nekuli pikle.

Okolnosti nás občas privedú k otvorenosti a priezračnosti, ktorú by sme si dobrovoľne nevybrali. Rímskych katolíkov zaskočila pred 60 rokmi výzva pápeža Jána XXIII. – otvorte okná! Niektorí ju vypočuli, iní prepočuli, ale dodnes máme za to, že bez jeho iniciatívy by nebol II. vatikánsky koncil a nebolo by sa pohlo vôbec nič. Ako je na tom dnes pápež František, keď vyzval rímsku cirkev aby sa stala synodálnou? Akú chce otvorenosť? Pootvoriť len na škárku, aby bolo vidno audiencie, zasadania a púte? Alebo preskliť všetky okná aj steny, cez ktoré bude vidno Vatikánu do kuchyne?

Nemci majú porekadlo: kto sedí v skleníku, nech nehádže kamene! U nás sa to tlmočí ako „netancovať na tenkom ľade“ alebo „nechodiť na slnko s maslom na hlave“. Nie je to však presné, lebo nie je to len tak, že v presklením ohrozenom dome je ťažšie žiť. Zložitejšie podmienky otvárajú aj možnosť švindľovať.

Ak by sme teraz videli až dovnútra Vatikánu, tak sa tam kryjú navzájom, ohadzujú sa malými kamienkami s krátkym doletom, a dúfajú, že rozbitnú fasádu ochránia pred svojimi vlastnými konfliktami aj pred ohrozením zvonka. Pripustí raz cirkevný úrad ozajstnú deľbu moci a vystaví sa vonkajšej kontrole? Zatiaľ si vzali len to, že špinavé prádlo škandálov neperú pred očami verejnosti. Vo výklade baroková nádhera a kam nedovidíme, sa dejú veci! Ako v pokračovaní nemeckého porekadla – kto žije v skleníku, sprchuje sa v pivnici.

Ale ani sklo už nie je čo bývalo. Cez zrkadlové fasády nenahliadneme do úradov a cez reklamu nevidíme do autobusu. Sklá na autách sa pri náraze len rozbijú, ale nerozpadnú. Asi budeme mať aj sklá, ktoré zachytia kameň ako sieť vtáčatko a vrátia ho naspäť. Od vatikánskej synodálnej cesty očakávam: bez rešpektu ku limitom sa budú ohadzovať kameňmi väčšieho kalibru, rozhodujúce veci budú naďalej tutlať v pivniciach a porekadlu o skleníku už nebude nik rozumieť. Ale František dnes chce meniť fasádu, na ktorej Ján XXIII. kedysi pootváral okná. Uvidíme. Uvidíme?