Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.
Vedeli sme, že cez tohtoročné vianočné sviatky budeme musieť rešpektovať určité obmedzenia, napríklad na adventných trhoch, pri polnočnej alebo hoci len pri návšteve z okresu do okresu. Na symbolickej koronovej mape sa však čierna rozlieva plynule, ako keď sa ti na výkres vyleje fľaška tušu. A zrazu je celý svet neočkovane temný.
Musíme sa uskromniť. Ešte to neznamená uspokojiť sa s málom, zatiaľ si len musíme zvyknúť na trochu menej. Čítali sme, že jednému slepému vedci umožnili voľačo vidieť bez toho, že by mu vrátili zrak. Oči ostali ďalej nevidomé, ale podarilo sa vniesť mu reprezentáciu okolitého sveta elektronicky z prístrojov rovno do mozgu. Oči pritom obišli. Zatiaľ to funguje rozmazane a čiernobielo. Ale s takýmto ľudsky nedokonalým videním sa musí evolučne uspokojiť väčšina živočíchov. Naši domáci maznáčikovia nevidia dúhu, lebo ich zrak nie je na dúhu dosť ostrý a ani nevnímajú všetky jej farby.
Dúhe, ako symbolu božieho znamenia ľuďom na Noemovej arche môžeme rozumieť len preto, že ju dokážeme rozoznať. Dúha je alebo nie je, bez ohľadu na to, či ju vidíme alebo či rozlišujeme jej spektrum. Ale keď ju už raz vieme vidieť, tak sa môžeme pýtať ako vzniká, či sú aj dúhy s farbami v obrátenom poradí, či je dúha rovnaká pri pohľade z opačnej strany a či ju vidieť aj pri mesačnom svetle.
Môžeme prísť o adventné džinglbels, nemali by sme prísť o vianočnú nádej znovuzrodenia. A nádej nie je čiernobiela, ale dúhová. Prajem vám všetkým, aby ste zvládli čierny advent, tvorivo prežili čiernobiele Vianoce a vinšujem vám dúhový Nový rok.