„V časoch ako sú tieto“ – tento veľmi bežný výraz možno uplatniť aj v katolíckej cirkvi: už takmer tri desaťročia sa jej dôveryhodnosť enormne zmenšuje kvôli toľkým krivdám, ktoré teraz vychádzajú najavo aj na verejnosť, najmä kvôli toľkému počtu kňazov, o ktorých sa v súčasnosti vie, že sú vinní zo sexuálneho zneužívania – mužov, žien (mníšok!) a detí. Existujú aj finančné škandály najväčších rozmerov. Je teda obzvlášť prospešné – najmä v týchto časoch – pamätať na kňazov, ktorí boli veľkými vzormi. Jedným z nich je aj biskup Davídek.
Bol odporcom režimu. To je riskantné, odvážne a v žiadnom prípade nie samozrejmé. Pre mňa, ktorá celý život žijem v demokracii, je ťažké si predstaviť, aké to je, byť z dôvodu svedomia vystavený ohrozeniu života, a ako môžete prežiť 14 rokov väzenia bez toho, aby ste boli zlomení a zúfalí.
Okrem toho nedostal žiadnu podporu od svojej „materskej cirkvi“. Ponechaný sám na seba, bez konkrétnych pokynov a návodov ako konať, sa veľkoryso sám rozhodol, čo v jeho kontexte znamená skutočne kresťanské konanie. Pápež František znovu a znovu zdôrazňuje, aký dôležitý je takýto postoj a takáto odvaha pre život našej Cirkvi. „Cirkev“ ako jediná tvorkyňa verejnej mienky, ako autorita, ktorá určuje zhora nadol to, čo je správne, na každom mieste a za každých okolností – neexistuje, nesmie vôbec existovať. Máme posolstvo, ktoré nasledujeme, a ktoré je vo svojej podstate veľmi jasné („Milujte sa navzájom!“). Čo to znamená v jednotlivých prípadoch, musíme sa znovu a znovu rozhodovať konkrétnym spôsobom podľa svojho svedomia, s komunitou, v ktorej žijeme, spolu s ľuďmi ktorých sa to týka. (WsK Rakúsko, č. 108, zima 2020, s. 21, Katzengold – oder mehr? Príspevok Marthy Heizerovej).
Davídek to urobil – bez toho, že by mu pápež kryl chrbát. Pán Boh zaplať, že vysvätil Ludmilu Javorovú za kňažku, to bolo prorockým znamením. Ukázal, že pastoračná podpora a kňazská činnosť nezávisia od pohlavia človeka, ale že to súvisí hlavne s dôverou v Boha a blízkosťou k Bohu, či je možné priblížiť ostatných k Bohu a sprevádzať ich v duchovnom živote.
Následné riešenie Vatikánom je obzvlášť nehanebným príkladom toho, ako normy Kongregácie pre vieru postupne skameneli a stali sa v mnohých ohľadoch neľudskými.
Biskup Davidek bol a zostáva nositeľom nádeje pre všetkých, ktorí chcú živú cirkev s členmi, ktorí sú silní vo viere a ktorí sú zodpovední za seba!
V roku 1995 bola Martha Heizer spolu s Thomasom Plankensteinerom od počiatku jednou z tých, čo podnietili rakúske hnutie Kirchenvolks-Begehren (Požiadavky cirkevného ľudu). Postupne z neho vznilo celosvetové hnutie Wir sind Kirche / We are the Church (Cirkev sme my). Spoločenstvá Wir sind Kireche Rakúsko a ok21 majú dlhoročnú, úzku a priateľskú spoluprácu.
Preložil Huber Kožár, nemecký originál Davidek hat „das“ getan nájdete v nemeckej sekcii ok21.