Herbert Haag bol biblista a jeho najväčším dielom je Biblický lexikón, ktorý je summou kritickej katolíckej exegézy 20. storočia a vzniklo aj ako reakcia na rímsky antimodernizmus. Vo svojej biografickej knihe Moja cesta s cirkvou sa tiež zaoberá tým ako sa aj katolícka cirkev otvorila pre kritický výklad Písma a svojimi zážitkami z prelomového 2. vatikánskeho koncilu.
S jeho večným úsmevom sa spája dielo Rozlúčka s diablom, v ktorom sa vyrovnáva s kresťanskou poverčivosť a náchylnosťou pripisovať zlo vo svete personifikovanému zlému duchu. Viera v bosorky a démonov je nekresťanská.
V poslednej knihe Chcel Ježiš cirkev dvoch stavov? sa zaoberá vzťahom medzi klerickým a neklerickým stavom, medzi mužskou cirkvou a ženami. Celibát, nedostatok kňazov a svätenie žien sú témy, ktoré podčiarkujú útrapy katolíckej cirkvi a už nemôžu ďalej čakať na riešenie. Biblicky povedané, Ježiš nechcel založiť cirkev ani ustanoviť kňazskú triedu.
Založenie nadácie „za slobodu v cirkvi“ je najznámejšou spoločenskou aktivitou Herberta Haaga. Nadácia sídli v Luzerne a noviny miestneho farského spoločenstva uviedli pri príležitosti tohtoročného odovzdávania cien profil Herberta Haaga (1. diel, 2. diel).