Kostoly a ich bezprostredné okolie ohradené múrom boli v stredoveku územím, kde sa ľudia mohli cítiť bezpečne. Opevnený kostol bol v stredoveku mnohokrát jedinou z tehál alebo z kameňa murovanou stavbou v obci či pri nej. Pre miestnu komunitu to preto bolo miesto, z ktorého sa mohla brániť voči nebezpečenstvu, proti útokom. A hádam aj bezpečne stretávať.
Aby sa kostol ako objekt mohol používať na posvätné úkony, musel byť posvätený. Posviacka kostola a jeho bezprostredného okolia znamenala zmenu vnímania posväteného priestoru. Toto územie sa stalo územím pod Božou ochranou. Vznikol tak posvätný areál (sacrum), líšiaci sa od ostatného, obyčajného (profanum). Kvôli hmatateľnému oddeleniu dvoch svetov mal byť ten posvätený ohradený.
Ohradený areál bol multifunkčným miestom, cirkevným i verejným. Bol to priestor, kde napríklad pre jednotlivca platilo právo azylu – tu sa človek mohol uchýliť, kde bol (mal byť) nedotknuteľný, v bezpečí. Toto chránené miesto bolo taktiež vhodným priestorom pre trh – obchodovanie a výmenu tovaru. Prebiehali v ňom rôzne rokovania, súdy a konali sa aj ďalšie aktivity miestneho spoločenstva. Zároveň sa v stredoveku presadil úzus, že len na tomto posvätenom území pri kostole bolo možné pochovávať zomrelých. Posvätená pôda bola garanciou zmŕtvychvstania pri poslednom súde. Preto v priestore opevnených, ohradených kostolov dodnes nachádzame hroby miestnych veriacich.
Na našom území výstavbu opevnených múrov okolo kostolov urýchlilo ohrozenie v podobe nájazdov bratríckych vojsk v 15. storočí a osmanských ozbrojených skupín v 16. až 17. storočí. Niekedy slúžili takéto kostoly priamo ako vojenské pevnosti, zväčša však ako miesto úkrytu. Postupným vývojom zbraní ochranná funkcia opevnení kostolov, tak ako i hradieb miest zanikla…
Bokom od všetkých ciest prvej, druhej i tretej triedy, na návrší za obcou Kraskovo môžeme v Malohonte navštíviť opevnený kraskovský kostolík z prvej polovice 14. storočia. Je ukrytý za obnoveným, asi dva metre vysokým múrom. Po prejdení drevenej brány sa ocitneme v inej dimenzii. Ohradený priestor kostola je upravený a pozýva na prehliadku. Jednoduchý tvar západnej steny kostola spolu s drevenou zvonicou zo 17. storočia tvoria fotogenickú dvojicu. V južnej časti opevnenia je pod stromami niekoľko hrobov, zo západnej strany je hrob národoveckého dejateľa A. H. Škultétyho. Nad ním ma upútalo malé masívne gotické okno vo východnej stene kostola, ktoré však v chráme zakrýva neskororenesančný oltár. Ten pôvodne v kostole nebol, čoho dôkazom sú aj fresky za ním na východnej stene presbytéria.
Fresková výzdoba kostola v Kraskove patrí medzi to najvzácnejšie z gotického nástenného maliarstva, čo na dnešnom území Slovenska máme. Presbytérium, víťazný oblúk a severná stena chrámu sú plné fresiek z druhej polovice 14. storočia. Viaceré z nich vychádzajú zo severotalianskych vzorov. Loď kostola prekrýva drevený kazetový strop z polovice 18. storočia s množstvom rastlinných ornamentálnych vzorov.
Na kostol v Kraskove je dobré dopriať si čas, zastaviť sa. Je to skvelý príklad, ktorý nám môže pomôcť porozumieť, čím žili naši predkovia v stredoveku, ich hodnotám, predstavám a viere. Zároveň tomu, že územie, kde dnes žijeme, teda bývalého Horného Uhorska, spolutvorili miestni obyvatelia, ako i pozvaní hostia. Kraskovo mali podľa niektorých zdrojov založiť talianski kolonisti, baníci, ktorí prišli na pozvanie kaločského arcibiskupa Štefana okolo roku 1270. Ľudia na okolí hovorili vtedajšou slovenčinou a maďarčinou, popri talianskych hosťoch boli v okolí rieky Rimavy aj nemeckí. Spolu utvárali svoju každodennosť, zvyky, miestnu kultúru, ktorá bola ovplyvnená kresťanským učením, jeho prejavmi a predpísanými vzormi vo výtvarnom umení. Vytvorili unikátne dielo, ktoré pretrvalo dodnes. Nevzniklo izolovane, samostatne, ale vďaka poznaniu a skúsenostiam rôznych ľudí, ktorí tu žili a spolupracovali. Je originálne, regionálne, v súzvuku s vtedajšou európskou a kresťanskou kultúrou.
Takéto premýšľanie nám môže dať odpoveď na otázky, kto sme, aká je naša identita, aké mohli byť naše dejiny. Môže to byť vhodná pomôcka, ktorá nám pomôže zorientovať sa aj v tom, čo zažívame dnes, tu, u nás doma. Aby sme sa pozreli aj mimo našich súčasných opevnení, bublín a otvárali ich pre druhých ako otvorené a bezpečné miesto.
P.S.:
Dnes je kostol súčasťou Rimavského gotického okruhu. Štyri kostoly v širšom údolí rieky Rimavy (Kraskovo, Kyjatice, Rimavské Brezovo, Rimavská Baňa) sú v starostlivosti evanjelickej farárky Janky Mihálikovej. Spolu s ňou a ďalšími priateľmi sme vytvorili kalendár na rok 2025, ktorý obsahuje zábery nástennej freskovej výzdoby z týchto kostolov. Kalendár si môžete toto leto zakúpiť v týchto kostoloch a jeho kúpou prispejete na ich opravy.
Európske kultúrne dedičstvo: www.gotickefresky.sk/#kraskovo
