Liptovskú župu, Liptov ohraničujú hrebene Západných Tatier, Roháčov na severe a vrcholy Nízkych Tatier na juhu, kde pramení a medzi ktorými preteká rieka Váh. Spolu s ďalšími pamätihodnosťami, zaujímavosťami a atrakciami vytvárajú z tohto regiónu v súčasnosti jednu z najviac preferovaných turistických destinácií na Slovensku.
Zo stredoveku sa na Liptove zachovali najmä menšie gotické kostoly a kostolíky, viaceré plné nádherných gotických fresiek, avšak jeden chrám sa im vymyká. Uprostred Liptovskej kotliny, na východnom okraji Liptovského Mikuláša, mimo hlavnej cesty, je skutočná perla, neskorogotický kostol v Okoličnom.
Chrám bol postavený ako súčasť kláštora františkánov. Pri dobrom počasí si možno z južného brehu Váhu užívať panorámu kláštora a chrámu s hrebeňmi Západných Tatier na pozadí. Južné múry kláštora stoja pri Váhu. V uplynulých storočiach kostol i kláštor v čase záplav niekoľko ráz poškodili vody rieky.
Okoličiansky kostol patrí medzi to najvzácnejšie z neskorej gotiky, čo dnes na území Slovenska máme. Bol vystavaný v priebehu štvrťstoročia, v rokoch 1476-1492. Pod strmou strechou sa nachádza krov, hustý ako les, nad loďou je vysoký 12 metrov, čo je zhruba výška štvorposchodového domu. Vnútorné vybavenie chrámu bolo dokončené okolo roku 1500.
Pri našej návšteve nás očarila klenba. Mali sme šťastie, pripravoval sa sobáš, preto fresky na klenbe boli osvietené. Keďže kostol je priestor posvätný, aj klenba má byť dôstojná. Budovanie klenieb má vyše trojtisícročnú históriu. Konštrukcia rebrovej klenby umožnila preklenúť rozsiahle plochy. Rebrá majú za úlohu uniesť váhu celej klenby. Fígeľ je v tom, že váhu a napätie muriva, kameňov či tehál, ktoré sú uložené medzi rebrami, odvádzajú jednotlivé články rebier: od svorníka až k základom kostola, alebo sa opierajú o podporu, pätku v stene, ktorú spolu so stenami podopiera oporný stĺp z vonkajšej strany a tiaž celej klenby dokážu uniesť.
Od realizácie prvej rebrovej klenby, ktorá mala malé rozpätie, teda bola úzka, sa majstri architekti a stavbári učili zákonitostiam fyziky a mechaniky a postupne rozpätie klenieb rozširovali, vytvárali nové tvary a obrazce. Jedným z nich je klenba, ktorá má usporiadanie rebier v tvare hviezdy. Plocha medzi rebrami sa ponúkala pre tvorivých maliarov, ktorí v rámci stanoveného kánonu mohli realizovať svoje zručnosti a majstrovstvo na plochách, ktoré boli viditeľné z rôznych častí chrámu.
Vďaka zápisu v kronike františkánov z roku 1884, nájdenému okolo roku 2015, poznaniu a skúmaniu umenovedcov druhého desaťročia 21. storočia, môžeme obdivovať očarujúce neskorogotické fresky z konca 15. storočia na gotickej hviezdicovej klenbe v Okoličnom. Dlhé obdobie bola totiž ukrytá pod omietkou s bielym náterom.
V jej poliach sa nachádzajú dôležití a v tej dobe moderní svätci. Teda pred vyše päťsto rokmi museli byť pre rehoľníkov a predpokladám, že aj pre časť veriacich inšpirujúci, v tej dobe rozpoznateľní a nasledovania hodní kresťania: františkánski svätci – sv. Bonaventura a Bernardín Sienský, sv. František v čase stigmatizácie a v stredoveku hojne uctievaná Panna Mária s dieťaťom.
Chrám s kláštorom v Okoličnom mal pohnuté osudy. Už po niekoľkých desiatkach rokov existencie kláštora, v sedemdesiatych rokoch 16. storočia, opustili poslední františkáni kláštor. Nemali z čoho žiť, nakoľko sa veriaci stali protestantmi. Poznačili ho i stavovské povstania a povodne. Kláštor začal byť funkčný až po vyše sto rokoch, pred rokom 1700, ale spolu s kostolom ho bolo treba zrekonštruovať. Po rekonštrukcii do barokového šatu kostol dostal nové zasvätenie, patrocínium františkánskeho svätého, Petra z Alkantary. Počas druhej svetovej vojny bol kostol opäť poškodený. Rehoľníci nemali na ružiach nastlané ani počas prenasledovania v päťdesiatych rokoch 20. storočia… A až v súčasnosti objavujeme skrývanú krásu neskorej gotiky, a to vďaka zanieteným ľuďom, ktorí majú záujem a starajú sa o tento neskorostredoveký skvost na Liptove.
Všetkým nám prajem, nielen do októbrových dní, aby sme ich žili ako dobrí správcovia chrámu. Ak by sa aj okolo nás premlelo čokoľvek, želám nám, aby sme mali silu rozumieť, pátrať, objavovať a tvoriť. Aby sme sa podporovali, vytvárali prostredie, v ktorom budú môcť ľudia okolo nás žiť svoj každodenný život so svojimi výzvami a šíriť pokoj.
To, ako budeme konať, je naozaj len na nás – aktívne a tvorivo alebo pasívne a ufrflane.
Je to ako s okoličianskym kostolom – ak by sa oň ľudia, blízki či vzdialení napriek priazni či nepriazni nestarali, nemal by som o čom písať…
Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500: https://issuu.com/sng.sk/docs/mzo_issuu
Kostol sv. Petra z Alkantary-prehliadka interiéru: https://www.mikulas.sk/bohatstvo-duchovnych-pamiatok/kostol-sv-petra-z-alkantary-prehliadka-interieru
