Megi a Li, 2002 (Magdaléna Záhorská a Ludmila Javorová)
V januári ste ma požiadali, aby som povedalo niečo k storočnici biskupa Felixa. Čím viac som čítala koncepto spomienok, tým viac sa mi zdá text nedostatočný, nekompletný, ale to by som ho asi prepisovala donekonečna! Spomienky na nášho milovaného Felixa vytryskli z pamäti a zo srdca neuveriteľne živo. Ale potom, keď som dostala „časovú slobodu“, tak nastal v písaní STOP. Prispeli k tomu aj okolnosti v ktorých žijeme – pandémia, očkovanie, neporiadok a hádky vo vláde… Jednoducho, neviem to odfiltrovať, aby som mala v duši pokoj, ktorý je k písaniu potrebný. V mladosti, v živote Koinótés, ma nebezpečenstvá komunizmu neparalyzovali v práci pre Kráľovstvo. Každodenne na vás myslím, a na prahu slávenia Kvetnej nedele som si povedala, že idem dať dokopy poznámky z lístočkov z januára. Tu je teda moja spomienka…
Keď som mala 17 rokov a maturovala som na Jedenásťročnej strednej škole (rusifikáciou takto pomenovali gymnázium), napísala som v liste tete Margit Prokšovej – Jesenskej „Keby som bola chlapec, šla by som študovať do seminára.“ To „sväté“, slúžiť ľuďom ako kňaz, driemalo na dne mojej duše 13 rokov. Bolo to prekryté ďalšími udalosťami v mojom živote: štúdium na lekárskej fakulte v Košiciach, ktoré som zvládla na červený diplom, promovaná som bola 17. 6. 1967. Chcela som pracovať na katedre patologickej fyziológie na lekárskej fakulte v Martine, ale v tom čase tam nebolo miesto, tak som začala stomatologickú prax v Poprade. S nadšením som sa venovala detskej stomatológii, hlavne prevencii zubného kazu u detí. Začal čas normalizácie a v roku 1972 ma pre „kádrovú nedostatočnosť“ komunisti vylúčili z absolvovania atestácie 2. stupňa z detskej stomatológie. Z polikliniky ma vyhodili do primitívnych zubných ambulancií bez pitnej vody. Preventívna stomatológia sa za takýchto podmienok nedala robiť.
V roku 1972 prišiel na oddelenie pracovať nový kolega MUDr. Oliver Oravec, ktorý bol v tom času už tajným kňazom vysväteným Felixom Maria Davídkom (ďalej FMD). Veľa sme debatovali o súčasnej politickej situácii, o veciach Božieho kráľovstva, o existencii skrytej cirkvi, o biskupovi FMD, o Ludmile Javorovej, múdrej žene, teologicky vzdelanej, že FMD dáva možnosť ženám študovať teológiu. Veľmi ma to zaujalo a keď v marci 1973 usporiadal biskup Felix seminár na fare v Dedinke na južnom Slovensku (faru pre tento účel uvoľňoval p. farár Šimek, Felixov priateľ z kriminálu), rozhodla som sa okamžite, že sa pridám ku kolegovi Oravcovi a pátrovi Oskarovi Formánkovi, SJ. Zvítali sa so mnou, ako s nováčikom veľmi srdečne. S napätím som očakávala priebeh seminára. Podvečer nás tam bolo okolo 15 – 20 ľudí, okrem mňa a Ludmily Javorovej, boli všetci muži. Začínalo sa missou, krátky ordo et canon missae, tak ako to praktizoval biskup Felix v kriminále. Potom nasledovali prednášky. Nepamätám sa už na témy, z prednášajúcich sa pamätám na biskupa Felixa a Jirku Krpálka. Pre mňa to boli nové veci, keďže teologické termíny som neovládala. Biskup Felix však prednášal zaujímavo a šťavnato. Dával otázky poslucháčom, aby mal spätnú väzbu. Z teologickej problematiky zabiehal do prírodovedy, medicíny, antropológie, kozmológie, na jeho štýl prednášania si jednoducho bolo treba zvyknúť Nerozumela som niektorým pasážam jeho prednášok, ale vrátila som sa domov s vedomím nutnosti štúdia základov teológie, ale aj s presvedčením, že v tomto spoločenstve sa budem cítiť dobre.
A tak po návrate z môjho prvého seminára FMD v Dedinke som sa dala do štúdia. Bolo mi jasné, že musím ovládať základné teologické pojmy, tak ako každý poslucháč. FMD vyžadoval ako samozrejmosť vyštudovať základné teologické disciplíny a absolvovať skúšky z nich: fundamentálna teológia, biblikum Starého a Nového zákona včítane introdukcie, morálna teológia, sakramentálka, dokumenty II. vatikánskeho koncilu, cirkevné dejiny. Literatúru som si väčšinou požičiavala od pátra Formánka a ten ma aj skúšal. Z morálnej teológie ma skúšal FMD: dostala som 3 otázky plus 3 spovedné kauzy (pre pastoračnú prípravu). Literatúra bola, povedala by som predkoncilová, ale šlo o osvojenie bazálnych tém. Bola som samouk. Skúšky som absolvovala v priebehu rokov 1973 – 1978.
Prvýkrát som sa stretla s biskupom Felixom v marci 1973, postupne som sa zoznamovala s jeho osobnosťou cez debaty s členmi Koinótés a aj cez osobné stretnutia na seminároch, ktoré sa konali na fare v Kobeřiciach, 2 km juhovýchodne od Brna. Cestovali sme dvaja – traja nočným rýchlikom Petrov o polnoci z Popradu, ráno sme boli v Brne, kde nás vyzdvihol Ing. Jan Bláha a komplikovanou cestou autom nás doviezol do Kobeříc (dlhšie trvajúcou cestou preto, aby ŠtB nezachytili smerovanie jeho auta). FMD poriadal víkendové semináre od piatka rána do nedele večera, aj v noci. Dodnes si pamätám, ako to v Kobeřiciach vyzeralo: fara bola dosť rozsiahla, v hlavnej miestnosti boli prednášky, dlhý stôl – na konci stola sedel FMD, po pravej a ľavej ruke mal stĺpce kníh. Prítomných poslucháčov bolo 20 – 30 ľudí, muži, Ludmila Javorová a 3 – 4 ženy. Zvítali sme sa srdečne, Felix sa zjavne tešil našej prítomnosti. Po malom občerstvení po ceste sme prešli do „posluchárne“. Na úvod krátka missa, potom požehnal FMD dnešné stretnutie. Obyčajne začínal politologickou analýzou súčasných dní, aby sme boli orientovaní aj bezpečnostne. Potom nám ponúkol 2 – 3 témy prednášok, aby sme si vybrali tému. Bola som v úžase. On začal prednášať. 2 – 3 hodiny prednášal nepretržite spamäti, od hlavnej témy zabiehal do iných disciplín, občas prerušil prednášku otázkou na poslucháčov, aby mal spätnú väzbu, alebo potreboval vedieť názor na danú problematiku, ktorú prednášal. Cez prestávku som sa pomaly odvažovala opýtať sa ho na to, čo som potrebovala, napr. keď som mu povedala, že práve študujem biblikum Starého zákona, odporučil mi prečítať si ešte Epos o Gilgamešovi, ďalej preštudovať Moscatiho „Staré semitské civilizácie“ a niektoré Zamarovského knihy. Poznamenávam, že jeho prednášky boli nadstavbové pre rozvíjanie našich vedomostí a pre službu v pastorácii. Do Kobeříc sme cestovali zhruba 5x za rok. Okrem prednáškovej činnosti sa Felix venoval každému členovi Koinótés, ak o to požiadal.
Aj biskup Felix a Ludmila Javorová (jeho najbližšia spolupracovníčka) pricestovávali k nám do Popradu, do Spišskej Novej Vsi a do Prešova a podarilo sa nám uskutočniť veľa seminárov. Aj mojim pričinením vznikol v rokoch 1973 – 1978 most medzi Brnom a Spišom. Raz sa stalo, že Felix a Ludmila boli u mňa, ale Ludmila musela narýchlo odcestovať sama do Brna. Felix ostal v mojom malom byte, trpezlivo znášal všetko, čo prináša malý priestor. Na úvod mi povedal: „Prosím tě o nějaké pantofle, nezvykl jsem si chodit bos J.“ Keďže v mladosti prekonal TBC, využila som jeho pobyt u mňa a poprosila som MUDr. Malíkovú v Kvetnici, aby ho vyšetrila. Povedala som mu, aby sa predstavil ako Ján Lipták. On sa samozrejme predstavil ako Ján Záhorský. Pani primárka sa pousmiala, vyšetrila ho, výsledky boli našťastie dobré (ona mala brata farára v Karlštejne). Aj takéto milé príhody sa nedajú zabudnúť.
Môj príchod do Koinótés sa uskutočnil už po pastorálnej synode na Vianoce 1970 v Kobeřiciach, po ktorej sa z Koinótés oddelili tí členovia, ktorí boli proti sväteniu žien. Ja som prišla už do vyladeného spoločenstva, ktoré bolo riadené FMD, evolucionisticky preniknutom učením Piera Teilharda de Chardin, myšlienkami II. vatikánskeho koncilu, polyhistora s prorockým pohľadom do budúcnosti, kedy bude cirkev potrebovať svätenie žien. Felix bol živým nástrojom Ducha Svätého. Cítil, že je tu Kairos, a tak nás všetkých fascinovalo ako bol zorientovaný. Politická situácia po roku 1968 bola neistá. Boli tu sovietske vojská, oficiálna cirkev spolupracovala cez Pacem in terris… Bolo treba pokračovať v intenzívnej práci pre Kráľovstvo, slúžiť ľuďom, felixovsky sa pripravovať na Parúziu a našou službou ju urýchľovať.
Felix bol mojím učiteľom, naučil ma, že svet je stvorený ako nedokončený a my sme povinní ho dokončovať, posväcovať. Muži aj ženy (čiže mňa obišlo veľmi ťažké obdobie rozhodovania sa v Koinótés, či svätiť ženy). Bola to pre mňa úplná samozrejmosť prijať svätenie na diakonku pre uschopnenie k službe. A tak 14. marca 1974 ráno mi biskup Ján Bláha v Brne vo svojom byte udelil diakonské svätenie….
Po návrate do Popradu v byte mojej sestry Elenky sme všetci členovia spišskej societky celebrovali slávnostnú omšu, pri ktorej som prvýkrát v živote plnila liturgické úlohy diakonky. Čítala som evanjelium, vybrala som si Ježišovu veľkňazskú modlitbu pri Poslednej večeri (Jn 17, 8 – 19). Potom som predniesla homíliu. Po svätom prijímaní som purifikovala s modlitbou: „Koho Pane naše ústa prijali, toho nech i srdce čisté objíma, aby Boží dar včasnosti pomáhal nám ku Svätosti.“ Posvätnosť a jedinečnosť tohto večera dodnes nosím v srdci.
V našich bytoch sme celebrovali krátkym formulárom dve missae: jednu štandardnú a druhú za tzv. druhú linku. Krátky formulár vytvoril Felix v kriminále: vedel, čo patrí do ordo et cannon missae, aby omša bola platná. Nabádal nás, aby sme si vytvárali osobné, živé liturgické modlitby. Tú, ktorú sme používali pri purifikovaní, sme sami skomponovali. Je milá.
Felix nám pripomínal, aby sme sa venovali každému človeku, aj jedinému, ktorý má záujem o Božie veci, alebo vytvorili si societku. Dal nám cenné rady k tejto práci: aby societka mala max. 7 členov kvôli spätnej väzbe. Ja musím byť trpezlivá, mať čas pre poslucháčov, vnímať ich únosnosť počúvať, odpovedať ochotne na ich otázky, búrať múr (Felixov výraz) medzi Bohom a Svetom (božie a svetské = predkoncilové myslenie). Viedol nás k zodpovednosti za bezpečnosť, napr. po príchode do určitého bytu na jeho alebo naše semináre chodiť v páre muž – žena, „pozor na telefón“, dôležité správy si povedať osobne nie cez telefón (často som išla do Spišskej Novej Vsi [30 km] so správou v jednej vete a pod.). Odporúčal nám nepodpisovať Chartu 77 z bezpečnostných dôvodov – treba pracovať pre Kráľovstvo.
Felix nám zdôrazňoval nezanedbávať svoj duchovný život: modlitba, spoveď, štúdium. Okrem toho nás viedol k veciam slúžiacim k rozvoju osobnosti: umenie každého druhu – výstavy v galériách, filmové umenie – filmové kluby, návštevy múzeí (Náprstkovo múzeum v Prahe a pod.) hudba – koncerty.
Ja som mala jednu ženskú societku – 5 mladých žien. Prichádzali jedenkrát za mesiac ku mne do bytu, alebo do bytu jednej z nich. Na seminár som sa pripravovala dôkladne, preberali sme Starý zákon pomocou knižky Za svetlom (importované z Ríma z Ústavu sv. Cyrila a Metoda), ďalej sme preberali súčasnú kultúrnu situáciu u nás s keďže boli veľmi učenlivé (maturantky alebo vysokoškoláčky) aj ony mali otázky rôzneho druhu ku mne, takže to bolo aj spoločenské stretnutie. Takto sa nám darilo stretávať sa od roku 1980 – 1985.
Druhá societka bola „rodičovsko – detská“, ktorá sa stretávala každú prvú nedeľu popoludní na seminároch a katechézach v byte mojej sestry Elenky: ona katechizovala deti, ja som sa venovala rodičom. Detí bolo 4-6, rodičia boli tiež 4-6.
Moju činnosť pre Kráľovstvo zaregistrovala ŠtB a v roku 1984 urobila frontálny útok na moju rodinu: švagra, zubného lekára, zavolali bez písomného predvolania na výsluch na ŠtB v Poprade. Cez osobné oddelenie firmy Chemosvit, š.p. Svit vyžiadali agenti ŠtB uvoľniť sestru Elenku z pracoviska a autom ju odviezli na oddelenie ŠtB na výsluch, ktorý trval cca 2 hod. Predtým ale sestra Elenka bola objednaná na inhalačnú procedúru, čo jej umožnili. Ona využila tento čas a šikovne mi z vedľajšej kancelárie telefonovala, že ju agenti ŠtB idú viezť autom na výsluch, aby som maximum katechetických materiálov zo svojho bytu odstránila, čo sa mi aj podarilo.
Deti prišli vypočúvať do základnej školy (boli vo veku od 6 do 9 rokov). Súdruhovi riaditeľovi školy nariadili počas vyučovania uvoľniť deti z triedy. Pýtali sa ich, čo teta Magda a mama Elenka učia, aké mapy kreslia, čo sa modlia, čo čítajú atď. Malá Marcelka sa pri vypočúvaní pocikala.
Mne aj Elenke odobrali pas. V priebehu rokov 1984-1985 ma predvolali na vypočúvanie na ŠtB päťkrát. Felix nás naučil, že na výsluchoch nesmieme požívať nimi ponúknuté nápoje! Ja som si k tomu ešte pridala Mt 10, 19-20. Výsluchy boli náročné, trvali 5-6 hodín. Ponúkali mi kávu, odmietla som ju, oni to komentovali „ nebojte sa, pani doktor, nedali sme vám do kávy cyankáli“. Bola som vďačná Pánovi, že ma fyzicky netýrali, a na ich otázky som dokázala šikovne odpovedať, takže mali z toho zmätok. Napr. som sa ich spýtala: páni, čítali ste o zasadaní Pacem in terris v posledných Katolíckych novinách? – boli v pomykove. Predsa len ich vypočúvanie končilo zvýšeným hlasom, že moja náboženská angažovanosť je protištátna činnosť. Posledný výsluch skončil výzvou, aby som sa postavila, bola tam prítomná zapisovateľka a štyria príslušníci ŠtB. Udelili mi výstrahu, že ak neukončím svoju duchovnú aktivitu, budem postavená pred súd.
Niekoľko rokov som tušila, že ma ŠtB sleduje. To, že bol v marci 1979 na mňa nasadený agent ŠtB, som sa dozvedela po Nežnej revolúcii. Ing. Langoš zriadil Ústav pamäti národa a ten sprístupnil zväzky zo sledovania a výsluchov obetí. Ja som bola kauza ELA, moja sestra Elenka bola kauza EMA. Môj zväzok má 344 strán. A tak sme museli utlmiť naše bytové semináre a katechézy. Ale aj tak sa občas stretáme a spomíname na naše seminárne stretnutia. Ja verím, že Božie semienko zasiate do ich duší, vzklíčilo.
Prišla Nežná revolúcia, moje ženské societky sa rozišli. Sloboda urobila svoje.
Už moju službu nik nepotrebuje. Kedysi bol Felix pozorný k Božiemu volaniu, vypozoroval Kairos a boli sme vybraté pre službu – Lída, ako kňažka a ja ako diakonka. Obidve sme mu za to nekonečne vďačné. (Terajší život znamená pre mňa, akoby žiť bez efektu.) Peter Križan hovorí, že diakonky a kňažky vtedajšej Davídkovskej skrytej cirkvi žijú dnes úplne v ústraní. Ale ja verím, že Felixovo proroctvo sa raz naplní a evolúcia ľudstva to raz vynesie na Svetlo. Svätenie žien bude potrebné a myslím si, že aj samozrejmé.
Felixovu storočnicu slávim spomienkami, ktoré sú uložené hlboko v mojej duši tak, že ho vidím a počujem. Otvoril nám ženám nový horizont, ktorý sa raz naplní službou ľudstvu – k jeho dokončeniu – posväcovaniu. Ďakujem za možnosť vyrozprávať vám aspoň torzo môjho života v Univerzite FMD v časoch komunizmu.
Prajem vám požehnané slávenie Veľkej noci. Felix nám žehná z neba. Všetci z Koinótés a všetci, čo sa namáhajú pre nás, diakonky a kňažky, potrebujete neustály oheň v srdci – Zmŕtvychvstalý Ježiš ho udržuje.
Osculum sorroris
Megi