Pri pohľade do gotickej svätyne kostola v Strážach, dnes už v stave unavenej vznešenosti, nás popri pôvodne vyzdobených rebrách klenby upútajú gotické okná. Zvnútra kostola vidíme iba ich gotický obrys. Pôvodné gotické okná sú pri pohľade z interiéru chrámu prekryté akýmsi oknami s dreveným rámom a pozostatkami farebných sklenených tabuliek… Prekrývajú vzácne pôvodné gotické kružby. Tieto originálne gotické prvky môžeme vidieť iba zvonka. Avšak aj táto krása je ukrytá pod hrubým nánosom postupne sa odlupujúceho žltého náteru…
Obec Stráže, od roku 1944 súčasť obce Krakovany, sa nachádza v pradávnom kultúrnom prostredí. Bol to priestor kniežat Kvádov z doby rímskej, územie desaťročí, ktoré vznešene nazývame veľkomoravským, až po čas, keď tu poverení strážcovia venovali svoje sily ochrane vnútornej hranice Uhorského kráľovstva. Krakovany aj Stráže sa spomínajú v Zoborskej listine z roku 1113 ako Villa Spectaculi, t. j. dedina strážcov.
Nasledovali turbulentné roky, keď nielen nad Považím dominoval Mathaeus Chaak z hradu nad Váhom v dnešnom Trenčíne (poslovenčene ho nazývame Matúš Čák Trenčiansky). Po jeho smrti, keď Uhorsko prežívalo relatívne pokojné roky za vlády Anjouovcov, bol v Strážach dokončený kostol. Z tohto obdobia sa dodnes zachovali kružby, vrchné časti gotických okien.
Veľké okenné plochy namiesto steny, či celé presklenené domy tak, ako ich poznáme dnes, sú ako samozrejmosť veľmi mladá skúsenosť. Mix výhod, ktoré nám poskytujú, veľká svetelnosť a zabránenie chladu, využívame iba pár desaťročí, od polovice 20. storočia.
Pôvodný otvor, vďaka ktorému vniklo trocha svetla do príbytku ľudí, bol druhotným dôsledkom otvoru v strope alebo v stene obytného priestoru. Z tohto obdobia pravdepodobne pochádza dnešný anglický výraz „window“, pochádzajúci zo starogermánskeho slova „windauge“, oko vetra, teda otvor, ktorý slúžil na odvedenie dymu z ohniska.
Neskôr sa do stále malých otvorov v stenách, ktoré prepúšťali trocha svetla a sčasti zabraňovali prístupu chladného vzduchu, naťahovali naolejované zvieracie kože alebo u bohatších vkladal alabaster. Až v druhom storočí po Kristovi si mohli dostatočne bohatí rímski občania dovoliť vkladať do okien malé matné sklenené tabule. Boli totiž veľmi drahé… Na sever od Álp a aj u nás, v Barbariku za Dunajom, sa okenné sklo začalo postupne rozširovať zhruba od piateho storočia. Bol to veľmi exkluzívny tovar. Sklo sa využívalo predovšetkým na cirkevných stavbách a na niektorých objektoch (laickej) nobility.
Úplná väčšina ľudí tejto doby žila v drevených obydliach. Kostoly, ktoré boli vystavené z kameňa, a okná so sklenenou výplňou boli nedosiahnuteľným vzorom. A keby len to. Tvary okien boli vytvorené z kameňa spôsobom vtedy bežne nevídaným. Majstri, ktorí opracúvali kameň, využívali geometriu. Bez nej si nemožno predstaviť akúkoľvek stavbu. V dobe stredovekej si pri konštruovaní pomáhali predovšetkým kružidlom a pravítkom. A pri realizácii olovnicou a uholníkom.
Takto vznikala gotická kružba, ktorej sa zvykne hovoriť i skamenená geometria. Je to rýdzo gotický prvok, geometrický ornament vytvorený z kružníc. Vznikol z tvorivého rešpektovania tisícročiami overených skúseností z geometrie a z nich vyplývajúcich pravidiel. V Strážach je jedna kružba vo forme geometricky nenáročného štvorlaločného kvetu v kruhu, umiestneného vo vrchole lomeného oblúka pozdĺžneho okna. Pod ňou sú dve trojlaločné „mníšky“ so stredovým prútom. Na prvý pohľad nič mimoriadne, avšak vzhľadom na to, že kružby okien sú pôvodné, gotické, pri pohľade na ňu sa nám ponúka zážitok nie celkom každodenný.
Porozumieť tomu, čo je originál, mať schopnosť rozpoznať a akceptovať pôvodnosť, nechcieť si ju interpretovať tak, ako mi to vyhovuje, to si vyžaduje pokoru a poznanie. Ináč sa to nedá.
