RADŠEJ SMRŤ AKO HRIECH, náhrobok Anny Kolesárovej, foto: TASR/Svätopluk Písecký
Úradná katolícka cirkev vyzdvihuje blahoslavené a sväté mučenice čistoty, ktoré nasadili život, aby si obhájili ľudskú dôstojnosť a telesnú integritu. Najčastejšie pred sexuálnym zneužitím. Aj Anna je mučenica čistoty.
Prekáža mi, že popri motíve čistoty sa v argumentácii objavujú najmä motívy hriechu a poslušnosti. Heslom kampane blahorečenia je „radšej smrť ako hriech“, čo je doslova tesané do kameňa na jej náhrobku. Ako by bola bývala zhrešila, keby ju vojak bol býval znásilnil predtým, než ju zabil?
Juraj Jurica (vicepostulátor, zástupca dokumentaristu blahorečenia) v rozhovore odpovedal na otázku v čom tkvie veľkosť tejto novej blahoslavenej. Jedná sa o príbeh dievčaťa ktoré aj za cenu svojho života bránilo svoju čistotu. Dokázala nájsť v sebe silu aby jasne povedala nie, hriechu. Táto veľká sila bolo výsledkom viery ktorú prežívala v každodennom živote Zemplína. Zároveň je dôkazom toho, že aj v jednoduchých ľuďoch mocne pôsobí Božia milosť ktorá ich uschopňuje k mučeníctvu.
Na tlačovej konferencii k blahorečeniu povedal Bernard Bober: „…išlo o vraždu, ak to tak berieme. Pre čistotu a obranu jej dôstojnosti ju zastrelil sovietsky vojak. Od roku 2004 sa zháňali materiály, pripravovala sa štúdia o Anne Kolesárovej. Následne bolo potvrdené jej mučeníctvo.“
V inom príhovore Bober povedal: „Odmietnutím násilníka sa začala jej rýchla cesta ku krvavej premene na čistú hostiu nevinnosti. xxx Nesúhlasiť s hriechom, ktorý zotročuje, všemožne sa pred ním brániť a utekať od neho, chrániť pred ním svoje zmysly i srdce – toto je živý odkaz Anky aj pre našich mladých. xxx Chvíľkovosť a nestálosť sebeckej lásky sa ani zďaleka nedá porovnať s radosťou a pokojom, ktorý nám ponúka Ježiš pri zachovávaní Božieho prikázania – Nezosmilníš! A že sa pri vernosti Ježišovým prísľubom dá prekonať aj strach o vlastný život, to nám dosvedčuje príbeh našej Anky – mučenice čistoty.“
Kázať v pojmosloví „hriech“ a „nezosmilníš“ nad hrobom obete vojny je mylné a hrubé!
Ale Bober sa v tom istom príhovore ponoril ešte hlbšie do duchovného kalu. Nanovo prerozprával príbeh rodiny Kolesárovcov v pivničnom úkryte ako príbeh otca a poslušnej dcéry vo vízii Nebeského otca a jemu poddanej cirkvi: „… neušla von, preč z domu, skryť sa niekde. Ona sa naopak rozbehla priamo k svojmu otcovi. Tam hľadala útočisko. On jej bol najlepším učiteľom a zároveň stelesnením jej viery v osobného Boha. A týmto spôsobom nám aj dnes vyznačuje to najlepšie nasmerovanie cesty úniku pred hriechom, hoci aj za cenu straty pozemského života. Iba blízko pri Bohu, pri Nebeskom Otcovi môžeme podľa jej vzoru aj my hľadať záchranu čistoty duše i srdca pre večnosť.“
Rečník počúva len svoj jazyk, prekrúca teológiu a uráža sväticu.
Anna sa skrývala v pivnici nielen ako na mieste bezpečnejšom pred kanonádou, ale aj čiernym oblečením sa maskovala za staršiu ženu. Očividne prehovorila aj odveká skúsenosť aj chýr, ktorý predchádzal front. Ale oproti samopalom poslal otec Annu hore do domu, aby dala vojakom najesť. Keď ju videli, odrazu boli menej hladní a zažiadalo sa im iného. Prečo sa otec nevybral hore, že ich pohostí? Mohol aj uliať. O akom útočisku u otca s malým „o“ tu Bober blúzni? Akú odpoveď dávajú táraniny o záchrane u Otca nebeského, keď teológia nemá žiadnu odpoveď na to, kde bol Otec s veľkým „O“ v Osvienčime a Gulagu? A kde je otec veľkým „O“ teraz, keď úradnej cirkvi nastavil celý svet zrkadlo o sexuálnom zneužívaní detí, žien, závislých a zverených osôb? Tisíce mučeníc a mučeníkov čistoty a Bober im bude hovoriť nezosmilníš!?!
Oplatí sa prečítať reakciu Martina Kramaru, na reakcie ku slávnosti blahorečenej Anny Kolesárovej (Svätosť, ktorá vyrušuje)! Mne sa vidí, že je jediný, ktorý pochopil. Ak by chceli zatiahnuť záchrannú brzdu, tak ho môžu poveriť, aby na 1. septembra pripravil prejav. Inak bude zasa len hanba, škandál a zmar. Mučeniciam a mučeníkom čistoty sa úradná cirkev musí konečne reálne ospravedlniť a začať žiť inak.