Dá sa objasniť tomu, kto nechce, že vojna je o vojakoch a nie terorizovaní civilistov? Ako povedať mladej žene s dieťaťom, že ste s nimi a podporujete ich, keď len veľmi limitovane vieme, že zima je nepríjemná, ale netušíme, aké to je byť v tme a zime hodiny nocí bez časového obmedzenia…?
Noci v mestách a dedinách na Ukrajine sa vrátili do stavu vyše sto rokov dozadu.
Tma. A zima.
Na rozdiel spred tých sto rokov, vo vysokých činžiakoch chýbajú na jednotlivých poschodiach studne. Bez elektriky ani voda netečie.
To, že ja teraz píšem na notebooku a mám internet, to je vo veľkom množstve ukrajinských miest a dedín nemožnosť. Mnohí nemajú elektriku, ktorá je pre takúto e-činnosť kľúčová.
Neviem, čo desať, pätnásť či dvadsať miliónov ukrajinských žien a detí spravili Rusku, ako ho ohrozujú či mu ubližujú.
Sú to ženy a deti, také isté ako u nás. Len sa narodili a žijú na Ukrajine. Sto, tisíc, či tisícpäťsto kilometrov východnejšie, ako my…
Teroristi si myslia, že môžu…
Najstrašnejšia je bezmocnosť. Reálne nemám čo spraviť, aby mali teplo, elektriku, aby im tiekla voda, mali svetlo či internet…
Je to frustrujúce.
Viem, ako sa žilo na Ukrajine, zažili sme všeličo, stálo to za to. Od roku 2008 sú ľudia na Ukrajine súčasťou môjho života. Viem, ako tam je i kto tam žije. Bez ilúzií.
Iba diabol môže chcieť, aby deťom a ženám bola zima, boli smädní, nemohli spať, deti sa hrať a dospelí pracovať.
Iba terorista „len tak“ ničí domy, pekárne, elektrárne či nemocnice. Životy ľudí.
Neexistuje idea či náboženstvo, v mene ktorého sa dá vysvetliť či ospravedlniť, aby sa nejaké kreatúry podobajúce sa na ľudské bytosti rozhodli ubližovať, ničiť, vraždiť.
Ale oni to robia…
Je to proti ľuďom. Je to proti Bohu.
V živého Boha veriť nemôžu, lebo jeden z jeho základných odkazov je „Nezabiješ!“.
Nik nemá nárok na život druhého.
Je to neodpustiteľné, je to smrteľný hriech.
Je to odporné.
Tá bezmocnosť je strašná. Jediné, čo v túto noc môžem, je Vám dať znať, že na Vás myslíme a sme s Vami.
Objímam Vás.
P.S.
Len neviem, kedy si toto vyznanie prečítate…