Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.
Po chodníku išla oproti rehoľná sestra v habite. Asi 10-ročný chlapec sa spýtal: „Mami, čo je toto?“. Nie kto, ale čo – čo je toto za čudo. Keď som bol malý ja, tak v okolí Štátnej nemocnice sme stretali zdravotné sestry vincentky v modrom habite a s nápadnými veľkými bielymi napevno škrobenými čepcami (cornette). Keď kráčali, závoj im povieval ako krídla bielych holubíc. Neskôr som počul, že daktoré zdravotné sestry sú „vyzlečené mníšky“. Celých 40 rokov komunizmu prebiehal na pozadí snahy zlikvidovať ženské rehole zápas o habit. Na začiatku vyzval režim do súboja s mocou viac ako 3.500 rehoľníčok. Okradol ich o budovy a všetok majetok, vystavil ich ponižovaniu, väzneniu v sústreďovacích táboroch, otrockej práci, mučeniu, a znásilňovaniu. Prevažná väčšina z nich za celý čas neustúpila pod nátlakom a neprijali ani ponuku na zlepšenie svojho postavenia. Nikdy sa „nevyzliekli“! Muži sa akýmsi polovojenským partizánskym spôsobom uchýlili do podzemia, riešili kňazské svätenia a biskupskú postupnosť. Ženy vzdorovali čistou vernosťou. Môj odhad – 40 rokov a v priemere 2.000 rehoľníčok, to je 80.000 rokov alebo 30 miliónov dní vernosti! A nápadný rozdiel oproti mužom, lebo vytrvali bez kňazského svätenia a sviatostí. Mužskej cirkvi vtedy nenapadlo poveriť kňazským úradom aspoň pár desiatok z nich. Dnes už vincentky majú len skromný závoj, nenosia na hlave krídla a stále pribúdajú rehoľníčky v svetskom oblečení, čo však hodnotu vtedajšej vernosti nedevalvuje.
V roku 1964 vymenili vincentky okrídlený cornette za prostý čepiec s krátkym závojom v duchu podnetov, ktoré priniesol 2. vatikánsky koncil.
Na novom dizajne sa podieľal aj módny návrhár Christian Dior:
Sr. Regina Priller models the 1964 habit; Sr. Mary Rose McPhee models the cornette habit (used with permission of Daughters of Charity Provincial Archives)
Naopak dnes je to dôkazom vývojaschopnosti. Vernosť je dôvodom pre civil podobne, ako kedysi bola dôvodom nenechať sa vyzliecť. Je to výzva pre mužskú cirkevnú hierarchiu. Ustrnuli v honosných barokových krojoch, ktoré si nechajú vyšívať a žehliť ženám. Navrhujem, aby biskupi začali ženám bozkávať ruky a robili tak najbližších 2.000 rokov. Kultúra sa mení pomaly, preto treba začať čo najskôr, ale nemusíme čakať, kým sa dačo evolučne zmení ako keby samo. Keby napríklad vysvätili v podzemí tých pár desiatok rehoľníčok, tak dnes by možno bolo bežné, že jezuiti v Bratislave a dominikáni v Košiciach by mali spovedníčku od uršulínok, veď je to len kúsok cez cestu.
Protestantky a protestanti to už začali skúšať.