Na Slovensku sa sviatok sv. Jozefa z rozhodnutia biskupskej konferencie neslávi ako cirkevne prikázaný sviatok. Pre celú rímskokatolícku cirkev to však prikázaný sviatok je. V mnohých regiónoch bývalej Habsburskej monarchie zľudovel a Josefstag sa stal ako keby druhým fašiangom. Aj u nás to bol ešte za socializmu obľúbený deň mužov, sviatok chľastu a náprotivok ku MDŽ.
Predmet a obsah úcty k svätým sa vyvíja aj ako dejinný zápas o privlastnenie minulosti a interpretáciu súčasnosti. Kresťanské Vianoce prekryli pohanský Slnovrat, sv. Jozef remeselník nahradil 19. marca antickú bohyňu remesiel Minervu a sv. Jozef robotník si prisvojil 1. máj, ktorý patril socialistom.
Habsurgovia sv. Jozefa, svojho rodového patróna, doslova vyniesli von zo súkromia rodinných kaplniek. Cisár Ferdinand II. bol jedným z veľkých víťazov bitky na Bielej hore (1620). Český protestantizmus po 200-ročnom úsilí prehral, 30-ročná vojna skončila v celej Európe a v monarchii nastúpil silný protireformačný tlak. Bitky sa údajne zúčastnil aj obraz sv. Jozefa, ktorý do boja niesli Ferdinandove vojská. Už v roku 1621 bol sviatok sv. Jozefa v rímskom cirkevnom kalendári a od roku 1729 je prikázaným sviatkom. V roku 1955 sa Jozef stal aj protikomunistickým patrónom robotníckeho l. mája.
Podľa legendy sa v roku 1620 zaslúžila o víťazstvo cisárskych predovšetkým Panna Mária, ktorá sa bitky zúčastnila prostredníctvom obrazu zneucteného protestantmi. Ferdinand II. v Mariazelli zasvätil Panne Márii Víťaznej celú krajinu keď sa modlil za duše českých pánov, rytierov a mešťanov, ktorých po bitke na Bielej hore popravili na Staromestskom námestí. Ferdinand III. dal postaviť Mariánsky stĺp ako vďaku za odvrátenie švédskej hrozby spod hradieb Prahy (1648). Bol to jeden z prvých náboženských barokových mariánskych stĺpov Immaculaty v strednej Európe, ktoré oslavovali triumf úspešnej protireformácie. Bol pýchou habsburskej monarchie a provokáciou nielen pre českých protestantov, ale aj pre národovcov, voľnomyšlienkarov a modernistických katolíkov. Staromák dnes 27 krížmi v dlažbe pripomína popravených českých pánov. Pred sto rokmi to načas vyhral pomník Jana Husa a predluterovskej reformácie. Postavili ho ku 500. výročiu Husovho umučenia, ale slávnostne ho odhalili až v roku 1918 po vzniku Československa, pričom súčasne zbúrali Mariánsky stĺp… Dnes v Prahe pokračuje večný zápas symbolov, lebo reprezentácia rímskokatolíckej cirkvi a časť politikov chce pred Husa znova postaviť analógiu niekdajšieho Mariánskeho stĺpa.
Sv. Jozef býval mocnou otcovskou figúrou, aj schopný tiahnuť do boja aj dosť silný aby bol zárukou mieru. Dnes sa znova musí obzerať, koho by tak mohol ochraňovať. Bojím sa, že už ho „zamestnali“. V zápase o tradičnú rodinu nemá byť prototypom zrelého muža, ktorý mal s Máriou ďalšie deti, Ježišových bratov a sestry. Ako vzor pre tradičný rodinný život muža, ženy a ich detí propaguje cirkev úplne nereálny pár, ktorý sa z náboženských dôvodov trvale zriekol pohlavného styku, čo dokonca odporuje aj cirkevnej náuke aj právnemu kódexu. Vzorec odsexualizovaného a odtelesneného abstraktného párového ideálu treba odmietnuť, nie je ani panenský ani cudný.
V dnešnej realite som našiel lepšie využitie Jozefových aktivít. Jarná pranostika hovorí: v teplom vetríku svätý Jozef prosí, aby odniesol škodlivé chrobáky a muchy. Prajem nám všetkým, aby jarný Jozefov vetrík čo najskôr odniesol náš škodlivý vírus!