Modlím sa s vrabcami

B ako Boh, D ako Deus

Ilustračný obrázok, časopis Vesmír, Vesmír 99, 126, 2020/3

Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.

Videl som vrabca! Podľa Matúšovho evanjelia  sa nemáme báť, lebo sme cennejší ako mnoho vrabcov (Mt 10, 31). Sme cennejší aj ako málo vrabcov? Keď vo veľkom meste nevidno vrabca ani na predmestských sídliskách? Sme cennejší aj keď je nás viac ako vrabcov?

Pred 50 rokmi sme sa učili modliť nenápadne, modlitbou všedného dňa. Keď kráčaš od Račianskeho mýta hore dnešnou Šancovou, vidíš v priezore Slavín, na ktorého pylóne stojí socha víťaza s rozvinutou vlajkou. Voľným krokom máš ten obraz pred sebou dobrú štvrťhodinku. Silueta vytvára veľké písmeno B. Ak trochu rozostríš zrak, vidíš zástavu zmŕtvychvstalého a čím si bližšie, tým je aj B väčšie. Blížiš sa k Bohu a on k tebe. Nie je to len meditácia, ale aj protest a vzdor. Proti tomu, že zrúcali 50 metrovú vežu pri svätyni dominikánskeho kostola na kalvárii, aby neprevyšovala novú dominantu pomníka. Proti tomu, že prišli ako okupanti a dočasne sa u nás chcú umiestniť navždy. Ak chceš pokračovať teologickým exkurzom, vyjdeš okolo embéčky, ktorá stráži Dubčeka a obchádzaš veľké B, ktoré miestami pripomína skôr veľké D. B ako Boh, D ako Deus. Bohu je to inak jedno, ale kvôli nám nechce, aby sme si ho pomenovali alebo zobrazili. Tak schádzaš naspäť do mesta a nechávaš spodobnenia za sebou, nech si trčia nad mestom, nech sa vzdúvajú, nech si myslia, že vyhrali.

Dnes sa modlím aj s vrabcami. Jeden ďobal pred našou zatvorenou krčmou do omrvinky a viselo mu krídelko. Videl som vrabca!