Čo to je za odpornosť a surovosť, keď ma sused núti tvrdiť, že môj dom patrí jemu a ja som niekto iný a pritom na mňa stále mieri nabitou zbraňou?
Dvadsiateho štvrtého februára 2022 zaútočilo totalitné Rusko na svojho západného suseda Ukrajinu. Ukrajina je náš východný sused, takže tento útok sa týka aj nás. Rusi tak urobili napriek tomu, že sa vo viacerých medzinárodných dohodách po roku 1991 zaviazali, že to nikdy neurobia. Za dva roky zomreli desaťtisíce ukrajinských vojakov ale i ukrajinských civilov. A tiež desaťtisíce predovšetkým mladých obyvateľov ruskej ríše.
Celé zle. Tragédia.
Rozum mi to stále neberie, ako niekto môže v mene vlastného výmyslu, sebectva a tuposti tak nenávidieť, že zabíja ľudí, ktorým sa nikdy nepozrel do očí, nepozná ich životné príbehy… Lebo si myslí, že je boh? Ale s malým „b“. Falošný niktoš, zloduch, zbabelec, terorista a vrah. Detí, bezbranných žien, ľudí. Nič iné nie je hoden, iba odsúdenia a opovrhnutia.
Vyše tridsať rokov sa venujem vzdelávaniu na rôznych úrovniach. Za túto skúsenosť som nesmierne vďačný, formovala ma, veľa som sa naučil a budem sa stále učiť, porozumel a dúfam, že porozumiem stále viac. Stretol som a stretávam skvelých ľudí, za ktorých som nesmierne vďačný. Ponúkajú mi rôzne pohľady na svet a náš život. A niektorých som stretol práve na Ukrajine. Sú súčasťou môjho života, môjho ja. Projekty, ktoré sme spolu zrealizovali, práve robíme a naďalej aj robiť budeme, nás prepájajú, pomáhajú viac rozumieť, podporovať sa a byť k dispozícii tým, ktorí to chcú alebo potrebujú. Výsledky takmer dvadsaťročnej spolupráce nás povzbudzujú, že tento spôsob (spolu)práce má zmysel.
Aj preto ma zaujalo, že 10. februára bol na https://www.facebook.com/share/p/nssg13kXa9ZEyatr/ uverejnený prieskum «Війна та освіта. Два роки повномасштабного вторгнення», teda „Vojna a vzdelávanie: 2 roky totálnej vojny“.
Kompletné výsledky prieskumu v ukrajinčine i angličtine si môžete prečítať tu: https://bit.ly/2_roky_vojna_a_vzdelavanie. Zameriava sa na regióny, ktoré sú vojnou najviac postihované: Sumy, Černihiv, Charkov, Mykolajev, Kijev, Záprorožie a Dnipropetrovsk. Tristné čítanie prepletané tenkou stužkou nádeje…
Na Ukrajincov myslím dennodenne, teším sa, keď sa im darí i keď sa nedarí, a tiež vtedy, ak sa podarí, že aspoň niektorí môžu prísť k nám. To, že sme aspoň chvíľu spolu.
Moji milí Ukrajinci, držím Vám palce a modlím sa za Vás.
Prosím za skorý mier a obyčajný každodenný život všade a aj u Vás na Ukrajine.
P.S.
V prvých dňoch tejto odpornej vojny bola hitom pieseň „Oi u luzy chervona kalyna“ – https://www.youtube.com/watch?v=EV_vT0Vud5Q.
Dva roky priniesli ešte viacej neistoty, strašného násilia a ničenia, ktoré sa nedá pochopiť.
Piesňou chcem pripomenúť odhodlanie a nasadenie našich susedov Ukrajincov a Ukrajiniek, ktoré po dvoch rokoch neochablo, ale dostalo inú, neraz síce unavenú, ale trvalú podporu s vierou vo víťazstvo.