Foto: facebook Zuzany Čaputovej
Zaujímavá scénka – absurdná, postmoderná, surrealistická a zároveň veľmi reálna, vystihujúca súčasné Slovensko a priľahlý svet.
Pani prezidentka Čaputová sa chystala položiť kyticu k pomníku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pri príležitosti 6. výročia zavraždenia tohoto novinára a jeho snúbenice. Cestou k pamätníku mikrofóny zachytili hlasné vulgárne extempore akéhosi polozúčastneného spoluobčana z periférie, ktorý riešil niečo ako neoprávnené zmocnenie sa cigariet kolegyňou z jeho blízkej záujmovej skupiny. Ktosi sa ho snažil utíšiť, no on nič nedbal a ešte hlasnejšie a vulgárnejšie sa domáhal spravodlivosti vo veci cigariet.
Potom nasledovalo krátke vyhlásenie pani prezidentky ku vražde dvoch mladých ľudí s tematickým premostením ku súčasnej spoločenskej situácii na Slovensku. Povedala nám, že aj keď bolo a je zle, treba mať nádej.
Po tom, čo sa stalo vo Veľkej Mači a potom, čo nasledovalo a Smerovalo na smetisko dejín, sme mali dojem, že na Slovensku je väčšina ľudí lucídnych. Potvrdzovala sa teória o evolúcii ľudského ducha z autorskej dielne veľkého Teilharda. Ľudia na mohutných demonštráciách odmietli niečo, na čo by sa pred 300-400 rokmi prišli pozrieť k Michalskej bráne (bratislavské popravisko neslávne známe tiež kvôli upaľovaniu bosoriek).
Nasledovalo obdobie, na aké si naša civilizácia nepamätá od čias morových a cholerových epidémií. Management zdolávania tohoto dramatického obdobia bol jednou z najnešťastnejších epizód slovenských dejín. Ako keby dal niekto dieťaťu britvu, nech sa nejako zabaví, keď už okolo vybuchujú bomby… Do toho sa vyrojilo množstvo odborníkov na infektológiu, virológiu a dianie v pozadí svetových dejín, ktorí sa vyznačovali najmä tým, že dokázali vyťukať dezinformátorov, čo sa im však málokedy podarilo bez hrubíc. Tí istí neskôr pozývali Rusov, aby po Ukrajine urobili poriadok aj na Slovensku.
Prišli minuloročné parlamentné voľby a v nemom údese sme zistili, že náš ľud si nechce pamätať veci nedávne, ktoré takmer spôsobili rozpad právneho štátu na Slovensku v mene nenažratosti zopár oligarchov a ich sluhov vo verejných funkciách. Náš ľud chce vodcu, führera. Nech mi slovenskí rodoľubi odpustia citát v češtine, ale naplnilo sa do slova a do písmena „Jenom když nás vedou. Třeba i na jatka.“ (K. Čapek).
A tak musíme počúvať beztrestné verejné výkriky o prezidentke ako o americkej prostitútke, obraz hlavy štátu sa vymení za Che Gevaru, ide byť amnestia pre „našich ľudí“, znásilnenie je prkotina, kultúra a kultúrnosť sa pomeriava podľa normy „Martinka“, v Kyjeve je v súčasnosti fajn život, atď. atď. atď. Že absurdnosti? O čo sú menšie, než hulákanie a nadávky počas pietnej spomienky na Nám. SNP? Iste, dá sa tiež vypnúť zvuk, obraz a namiesto správ si pozrieť nejaký horor, lebo v ňom je menej násilia a hrôzy než v realite. Alebo začať opäť čítať krásnu literatúru a počúvať nadčasovú hudbu, zájsť na výlet, tešiť sa z lahodného vína a chutného jedla v spoločnosti milých ľudí. A opäť, po niekoľkých desiatkach rokov sa vrátiť na ostrov pozitívnej deviácie, ktorý bol potrebný k mentálnemu prežitiu za komančov.
A tak naša pani prezidentka napriek vulgarizmom okolo a proti nej je a chce byť reprezentantkou tej časti Slovenska, ktorá žiada lásku a pokoj, a je a musí byť tiež reprezentantkou tých, ktorí žiadajú lebensraum pre „našich ľudí“. Podobne, ako je a chce byť napr. pápež František reprezentantom katolíkov volajúcich po súcite, inklúzii a opodstatnenosti kresťanstva v súčasnej spoločnosti, a je a musí byť reprezentantom tých, ktorí by chceli otočiť dejiny nazad, na Slovensku ideálne do roku 1938 a vo svete aspoň do konca 19. storočia s highlightom prísahy proti modernizmu. Alebo ako je a chce byť Ježiš Kristus reprezentantom všetkých ľudí dobrej vôle a je a musí byť reprezentantom všetkých tých, ktorí dobrú vôľu k životu až tak veľmi nepotrebujú.
V akom svete to žijeme?
To možno nie je najpodstatnejšie.
Najviac podstatný je náš vlastný svet, ktorý aj napriek vulgárnosti dokáže hovoriť o slušnosti, napriek absurdnostiam sa dokáže pýtať na zmysel. A napriek zlobe a nenávisti dokáže zápasiť o lásku.