Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast
Svätý Mikuláš z Flüe alebo aj Bruder Klaus. Prezývka prvého svätého Švajčiara vôbec a patróna krajiny, je v nemčine skratkou jeho mena (Niklaus) a odkazuje aj na pustovňu (Klause), v ktorej žil 20 rokov. Narodil sa aj zomrel v 15. storočí. Bol to zámožný sedliak, významný kantonálny politik a dôstojník v zložitom prepletenci vojnových čias. S mladučkou Dorothee Wyss sa oženil ako 30-ročný. Klaus bol mystik a legenda hovorí, že prvé videnia mal ešte v lone svojej matky. Hoci podľa bežných kritérií viedol úspešný život, prepadal depresii, bol stále viac utiahnutý, modlil sa, postil a meditoval. Keď mal 50 a jeho manželka 36, mali už 10 detí, najstarší syn mal 20 a najmladší sa práve narodil. Klaus vtedy opustil manželku aj deti, stal sa pustovníkom a ďalších 20 rokov žil v rokline pár sto metrov od rodiny.
Klaus je vo Švajčiarsku vo veľkej úcte, sú mu zasvätené kostoly, stavajú sa kaplnky a pomníky, konajú sa púte, píšu popularizačné knihy aj vážne teologické práce. Pre katolíkov je dôležité, že bol čosi ako zázračný bretarián, lebo sa živil len eucharistiou. Vážia si ho aj protestanti a vyzdvihujú jeho príspevok ku politickej jednote Švajčiarska. Dorothee sa začína črtať popri svätcovi len v ostatných desaťročiach, ktoré sú ústretovejšie ku rodovým otázkam. Tolerovala manželove výstrelky, postarala sa o deti, hospodárstvo aj čeľaď. Pápež Ján Pavol II. povedal, že ona je dačo ako poprisvätá. Nie preto, že sa starala o deti a domácnosť, keď musel ísť do vojny, ale keď opustil rodinu a utiahol sa do pustovne. On sa stal klenotom mužskej cirkvi a Dorothee dodatočne pozdvihli do úlohy ozdobnej kazety. Mária Magdaléna to nikdy nedotiahne ďalej ako na umývačku Ježišových nôh a Mária, Ježišova mama, nebude nikdy viac ako poprivykupiteľka.
Mužská úradná cirkev, to sú hetero, homo aj trans, sú celibátni aj promiskuitní, ale spoločne uplatňujú patriarchálny vzorec fungovania. Spája ich moc, sex a peniaze. Peniaze znamenajú moc a mocní majú právo sexovať. Spravovanie sexu iných a jeho dávkovanie prídelovým spôsobom prináša viac moci a peňazí. Pre ľud vytvorili podobné normatívne vzorce ako keď včelár pomôže úľu vopred vytvoreným plástom. Vyzdvihujú úlohu lojálnych, keď si akože tradičný a plníš normy. A najmä nedovolíš nikomu, aby sa priblížil ku ich korytám. A určite nie ženám. Hierarchovia aj ich pomocníci vedia, že keby trochu popustili, tak ich to zmetie. Teraz sa nádejajú, že drobné ústupky im neuškodia a núkajú slobodu na prídel. Smiete iba popri a odtiaľ potiaľ.
Starý farársky vtip ironizuje moc biskupa – biskup má takú moc nad duchom svätým, že ho dokáže dávkovať. Položí ruky, cvrkne trochu ducha a máme diakona, ak pustí viac, kňaza, ak to otvorí naplno, tak ďalšieho biskupa. Tento model uplatňuje menšina katolíckych mužov, ktorí sú pri moci, na všetko a všetkých. Vládnu väčšine, ktorú tvoria ženy, rekatolizovaná Európa, LGBTI*, misiami kolonizované kontinenty … A púšťa im len toľko ako regionálna doprava – tam niekde v koncovej obci sa aj autobus otáča, ďalej cesta nevedie. Prekopať tunel, alebo postaviť úvraťovú železnicu, by bolo previnenie proti tradícii. Lebo tu sa predsa autobusy obracali už od nepamäti.
V katolíckej cirkvi sú aj zóny odporu. Napr. v Nemecku hnutie Mária verzia 2.0 znamená, že ženy už nebudú nijaké „popri“, ale naozaj. Čaká sa, kedy sa pridajú muži, napr. taký Jozef, popriotec Ježiša, by si tiež zaslúžil verziu 2.0.
Legenda nie je dejepis. Je to príbeh, ktorý si rozprávame, aby sme sa poučili, povzbudili, aby sme hľadali duchovnú rovnováhu, prípadne meditovali. Som vďačný, že som mohol meditovať pri dome, v ktorom Dorothee ostala, keď Klaus odišiel k medveďom do rokliny.