nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie (Lk 6,43)
Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.
Východná politika Vatikánu a komunistický režim sa zhodli na troch menách, ktorými na jar 1973 obsadili „uprázdnené biskupské stolce“. Jeden z nich, trnavský biskup Július Gábriš, vysvätil prvých bohoslovcov bratislavského seminára. V slávnostnej kázni na jeseň 1973 okrem iného povedal diakonom, ich rodinám a priateľom dačo v tom zmysle, že hudobná kapela Beatles, to sú len synovia smetiarov z predmestia Liverpoolu a ich hudba nemôže byť dobrá, lebo zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Bola to ďalšia z kázní slovenských cirkevných činovníkov, pri ktorej som si vedel predstaviť svet bez nich …
Imagine!
Dnes je to 50 rokov od Lennonovej piesne …
Imagine!
Možno najhranejšia, najslávnejšia a najcitovanejšia pieseň všetkých čias! Jeden jej súčasný variant hovorí aj v šepotavom podaní Milana Lasicu „A stále sa nám marí, že si tu s nami John. A úsmev v tvojej tvári sa pridal k našim snom.“
Čo bolo prv? Dobré ovocie, ktoré dokazuje dobro svojho stromu? Alebo je úradný štempeľ na strome zárukou ovocia?
Východná politika Vatikánu priniesla katastrofu. Vyklčovala všetko, čo sa pokúšalo rásť, rodiť a riskovať v konkurencii inovatívnych motívov sveta. Predstavte si, že raz budú všetci ľudia na celej zemeguli žiť v láske. Bez vojen, bez majetku a bez náboženstiev. Jednoducho žiť len v láske a z lásky. Kto nám o tom hovorí? Gábrišov úrad? Lennonova predstavivosť? Ježišov sen?