Tieto Vianoce nás vo svojom zajatí drží vírus.
Oberá nás o slobodu stretať sa s blízkymi a priateľmi. Zatvára nás za dvere našich domovov pre oprávnený strach o zdravie a život.
To, čo inak ctíme ako výsadu vianočných sviatkov, totiž môcť byť doma, sa odrazu mení na neznesiteľnú ťarchu, ktorú chcú mnohí zo seba striasť za každú cenu.
Sloboda je jedna z tém vianočného príbehu. Väčšinou zaniká v posolstve, ktoré zdôrazňuje poslušnosť Jozefa a Márie, keď sa vybrali z Nazareta do Betlehema, keď neodporovali tomu, čo pochopili zo snov a videní.
A predsa je pre mňa rozhodujúcim posolstvom vianočného príbehu práve odkaz na slobodu.
Jozef a Mária ujdú s narodeným dieťaťom do Egypta. Nie preto, že by tam v tom čase bola najpriaznivejšia situácia v prijímaní migrantov. Ani preto, že by to bolo najbližšie bezpečné miesto.
Je to odkaz na cestu, ktorou sa kedysi rozhodol ísť izraelský národ a na ktorej konci bola sloboda.
Jozef a Mária vedú svoje dieťa po ceste slobody.
Vianočný príbeh nás vedie k slobode.
Je to cesta, na začiatku ktorej stojí uvedomenie si zajatia. Z neho sa rodí túžba po slobode. Túžba, ktorá z nás robí ľudí. Túžba, ktorá nás napĺňa silou zápasiť a obetovať sa za slobodu. Túžba, bez ktorej strácame ľudskosť a stávame sa len tieňmi tých, ktorými môžeme byť v slobode.
Prajem vám pokojné prežitie vianočných sviatkov naplnených túžbou po slobode zrodenej z trpkej skúsenosti zajatia.
Prajem vám, aby ste v sebe objavili ochotu darovať slobodu iným tak, že ich uznáte za hodných rovnakej slobody, po akej túžite vy.