Správy o dianí sa festivale Pohoda plnili počas uplynulého víkendu titulné stránky slovenských webov. Festival Pohoda je pravidelne jedným z najvýznamnejších kultúrnych podujatí roka na Slovensku. Na Pohode je ale najfascinujúcejšia neopakovateľná pozitívna atmosféra počas troch festivalových dní. Pohoda je také “dočasne lepšie” Slovensko v malom. Je to festival kreativity, otvorenosti, tolerancie, radosti zo života a pozitívnych vzťahov k ostatným.
Podľa zdrojov zo zákulisia sa organizátori Pohody už pred viacerými rokmi snažili zorganizovať na konci festivalu nedeľné bohoslužby. Vtedy si však žiaden z kňazov netrúfol (neodvážil/nechcel) na Pohodu prísť. Situácia sa zmenila až v roku 2010, keď celý festival reflektoval tragické udalosti predchádzajúceho ročníka (na festivale pri páde stanu zahynuli dvaja účastníci). V nedeľné ráno, ako posledný bod festivalového programu, sa uskutočnila ekumenická bohoslužba. Bohoslužbe predsedal kazateľ CB Daniel Pastirčák, evanjelická farárka Anna Polcková a ako najrešpektovanejšia osobnosť vtedy čerstvý osemdesiatnik Antonio Srholec. Pred samotnými bohoslužbami ešte niekoľko žalmov zaspieval rabín Zev Stiefel. Atmosféra bohoslužby bola elektrizujúca. Niečo, čo sa dá zažiť len raz za dlhý čas. Pohoda tak odvtedy získala ďalší rozmer, ekumenické bohoslužby sa stali pravidelnou záverečnou bodkou festivalu aj v ďalších rokoch.
Ekumenická bohoslužba na Pohode však nie je oficiálnou spoluprácou kresťanských cirkví. Je to aktivita jednotlivých kresťanov, ktorí chcú, aby na festivale zaznel aj Ježišov odkaz – ako poďakovanie za krásne strávené dni a ako inšpirácia do nasledujúcich “nepohodových” dní. Je symptomatické, že bohoslužbe už roky predsedajú “outsideri” tradičných slovenských cirkví. Farárka Anna Polcková je súčasným vedením evanjelickej cirkvi vytláčaná na okraj a Antonio Srholec je úradnou katolíckou cirkvou odpísaný už dlho. (Doplnené: Daniel Pastirčák je taktiež na okraji svojej cirkvi).
Čím je to, že na výzvy doby nereagujú tí, čo to majú v popise práce a majú v cirkvi oficiálne postavenie ale tí, čo sú na jej okraji? Alebo to môže byť tak, že Antonio a Anna sú na okraji práve preto, že sa neboja reagovať na výzvy doby hľadaním nie práve tradičných odpovedí?
Tento rok však v ekumenickej bohoslužbe prišlo k zmene. Antonio Srholec kvôli chorobe nemohol prísť na festival, ekumenická bohoslužba tak ostala bez účasti katolíckeho predstaviteľa. Nenahradil ho však nikto z katolíckych kňazov alebo biskupov. (Tretím do partie bol tento rok husitský biskup Juraj Jordán Dovala)
Ekumenická bohoslužba na Pohode 2015
Foto: SITA/Robert Tappert
Natíska sa otázka, či katolícki kňazi a biskupi považujú Pohodu za územie, ktorému nerozumejú? Alebo sa boja predstúpiť pred (prevažne) mladých ľudí na festivale a povedať im niečo relevantné a autentické? Alebo je Pohoda v ich mysliach tak silno previazaná s kauzou arcibiskupa Bezáka, že si nikto nechce zbytočne pred svojimi predstavenými páliť prsty?
Antonio na bohoslužbe chýbal. Osemdesiatpäť ročný múdry starec aspoň v krátkom videu
z nemocničnej izby pozdravil účastníkov festivalu a okrem radosti zo života ich vyzval k starostlivosti o ostatných a životné prostredie (pripomenul Františkovu encykliku Laudato Si). Antoniov videopozdrav sa však dal chápať aj ako (posledná) rozlúčka s festivalom a jeho účastníkmi, medzi ktorých tak rád chodieval.
Videopozdrav Antonia Srholca na Ekumenickej bohoslužba na Pohode 2015
Foto: autor
Česť katolíkov na bohoslužbe zachraňoval ďalší múdry a charizmatický starec – knieža Schwarzenberg, ktorý sa Pohody zúčastnil už druhý krát. Vo svojom príhovore apeloval na súčasnú spoločnosť, aby sa nebála akceptovať ľudí, ktorí kvôli vojnovým hrôzam musia zanechať svoje domovy, zobrať deti a riskovať nebezpečnú cestu cez púšť a more do Európy. Podľa Schwarzenberga, každá generácia musí vybojovať svoju bitku – generácia dedov sa konfrontovala s fašizmom, generácia otcov s komunizmom a neskôr s reálnym socializmom. Je možné, že tou rozhodujúcou témou súčasnej generácie je poctivé (a Ježišovské) vysporiadanie sa s masívnou vlnou súčasných a budúcich utečencov, ktorí prchajú pred vojnou.
Na ekumenickej bohoslužbe na konci Pohody sa opäť ukázalo, že úradná katolícka cirkev sa vytráca z verejného priestoru. Čo bude katolícka cirkev robiť, keď už medzi nami nebudú takýto slobodní múdri starci, ktorých sú ľudia stále ochotní počúvať?
Tento rok na ekumenickej bohoslužbe zaznel Ježišov odkaz o radosti zo života a našej zodpovednosti za životy ostatných. Zaznel, lebo na Pohode boli veriaci kresťania. A to bez ohľadu, či tam bol alebo nebol klérus katolíckej cirkvi.
Videopozdrav Antonia Srholca si možno pozrieť tu.