Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.
V apríli 2024 prijal nemecký parlament zákon o Sebaurčení pri zápise pohlavia (Selbstbestimmung in Bezug auf den Geschlechtseintrag [SBGG]). Príslušný štátny úrad spraví zmenu v úradnom zázname o mene a pohlaví osoby len na základe jej rozhodnutia a na jej vlastnú žiadosť. Ide v prvom rade o transsexuálne a nebinárne osoby. Pohlavie osoby sa neuvádza v osobných dokladoch a história zmien je chránená štátnym tajomstvom. Úrady nepožadujú žiadne lekárske alebo psychologické vyšetrenia. Ak chce osoba dajaké vyšetrenia alebo zákroky podstúpiť z vlastného rozhodnutia, je to možné na účet verejného zdravotného poistenia.
V apríli 2024 sa slovenský parlament zaoberá novelou zákona o rodnom čísle, ktorú predkladá poslankyňa a poslanec Kresťanskej únie. Rodné číslo obsahuje na tretej pozícii číslicu, ktorá identifikuje matrikové pohlavie dotknutej osoby. Ku prvej číslici mesiaca narodenia sa ženám pripočíta 5. Predkladatelia novely požadujú, aby tento rodový atribút bolo možné zmeniť len v zhode s tzv. chromozómovým pohlavím osoby. Je to sfalšovaný vedecký argument a zneužitie vedeckého poznania na ideologické ciele.
Podľa dôvodovej správy chcú navrhovatelia uviesť dnešný nejasný právny stav do súladu s ústavou. Ak chceme, aby sa ústava vyjadrovala jasnejšie a jednoznačnejšie, tak by sme mali najprv povedať, čo presne znamená, že sa neviažeme na náboženstvo ani na ideológiu. Navrhovatelia sa nesmú odvolávať na tzv. prirodzený zákon, lebo ich katolícka naturideológia nie je zdrojom ústavného práva a nie je nad ústavou. Selektívne využívanie hypotézy prirodzenosti v oblasti sexuálnej morálky, je katolícke náboženské špecifikum.
V apríli 2024 zverejnil Vatikán deklaráciu Dignitas infinita o ľudskej dôstojnosti. Deklarácia má 60 normostrán a 66 článkov. Štvrtý oddiel, ktorý obsahuje aj odseky Rodová teória (čl. 55-59) a Zmena pohlavia (čl. 60), má nadpis Ťažké previnenia proti ľudskej dôstojnosti. Obsah článkov potvrdzuje doterajšiu transfóbnu pozíciu rímskej cirkvi.
Je prekvapujúce, že mnoho LGBT+ osôb sa napriek jednoznačnému zavrhnutiu zo strany úradnej cirkvi stále usiluje, aby ich prijala a zrovnoprávnila. Ako keď týrané deti napriek utrpeniu, ktoré im spôsobujú vlastní rodičia, bezútešne dúfajú v ich lásku. Cirkev sa prezentuje ako ich matka, ale veľa LGBT+ katolíkov už má náhradnú rodinu. Daktoré kresťanské cirkvi sú v tomto zmysle viac otvorené aj inkluzívne.
Len za ostatné desaťročia si pripomíname milióny obetí totalitných režimov a ich ideológií. Ak sa na stranu katolíckych násilníkov pridá štát diskriminačnými zákonmi, tak na Slovensku sa LGBT+ menšine ešte viac obmedzí priestor na právo a spravodlivosť.
Byť v opozícii súčasne voči cirkvi aj štátu, si vyžaduje veľa odvahy a odriekania. Označkovaní sa môžu zachrániť, len ak si ich osvojí a prichýli väčšina. Znova sme pred voľbou, ostáva odpor, neposlušnosť a občianska vynaliezavosť. Pomôžme sebe aj im. Podajme ruku LGBT+ katolíkom.