Nasledujúci text je založený na prieskume amerického centra zaoberajúceho sa sociológiou náboženstva – Pew research center medzi americkou populáciou uskutočnenom v máji až auguste 2017. Podrobné výsledky tohto prieskumu je množné pozrieť tu (v angličtine).
Päťsto rokov od začatia reformácie sa ostrie teologických sporov medzi katolíkmi a protestantmi značne otupilo. Platí to nielen o teológoch ale hlavne o bežných veriacich.
Najnovší prieskum medzi kresťanmi v USA (ale aj v Západnej Európe) ukázal, že veľká väčšina katolíkov aj protestantov si myslí, že katolicizmus a protestantizmus majú toho oveľa viac podobného ako rozdielneho. Tento prieskum dokonca ukázal, že väčšina protestantov nezastáva teologické tézy, ktoré boli kľúčové pri historickom rozdelení kresťanstva na protestantizmus a katolicizmus. Dokonca (americkým) protestantom sú bližšie postoje, ktoré by sa v 16.storočí dali označiť ako čisto katolícka pozícia.
Aj keď reformačné hnutie bolo veľmi komplexné a dôvodov rozdelenia kresťanstva v 16. storočí bolo viacero (teologické, politické, spoločenské, ekonomické, historické…), z celej šírky teologických sporov sa ako primárne vynárajú dve tézy, ktoré boli a sú jadrom protestantskej teológie – sola scriptura a sola fide.
Sola scriptura
Lutherova téza “sola sriptura” (jedine Písmo) hovorí, že jedine Biblia je výhradnou autoritou pre všetky záležitosti viery a praktického kresťanského života. Luther vyslovil túto tézu ako opozíciu voči katolíckemu presvedčeniu, že autoritou pre kresťanov sú spolu Písmo a kresťanská tradícia. A teda nie je možné vysvetľovať Písmo mimo cirkevnej autority.
Americkí kresťania dostali v prieskume otázku, ktorú z dvoch pozícií zastávajú.
- Biblia samotná obsahuje a poskytuje všetko, čo je potrebné pre správny kresťanský život
- Okrem Biblie, kresťan potrebuje aj vedenie cirkevnej autority a kresťanskej tradície
Prekvapivo, medzi protestantmi si tesná väčšina (52%) vybrala druhú možnosť, kým prvú (protestantskú sola scriptura) len 46%.
Medzi katolíkmi sa taktiež väčšina prikláňa k druhej (katolíckej) interpretácii (až 75%), kým prvú možnosť preferuje len 21%
Celkovo, americkí kresťania (všetci spolu) sú viac na strane katolíckej formulácie v pomere 60% : 37%.
Sola fide
Ďalšou kľúčovou Lutherovou tézou je “sola fide” (jedine viera). Táto téza tvrdí, že k dosiahnutiu spásy je potrebná iba viera v Boha a jeho syna Ježiša Krista – bez akéhokoľvek prispenia svojich (dobrých) skutkov. Tradičnú katolícku náuku možno zjednodušene parafrázovať, že na spásu je nutné “viacero vecí” – viera v Boha aj dobré skutky.
Tieto dve pozície dostali v prieskume na výber aj americkí kresťania pri otázke: Čo je potrebné na dosiahnutie spásy? Mohli si vybrať:
- Iba viera v Boha
- Viera v Boha aj dobré skutky – obe veci sú nutné
Americkí protestanti sa, podobne ako pri prvom “sola”, miernou väčšinou (52%) priklonili ku katolíckemu chápaniu – potrebe viery v Boha aj dobrých skutkov. Tézu “sola fide” zastáva 46% amerických protestantov. Medzi katolíkmi je, pochopiteľne, preferovaná druhá možnosť (81% katolíkov) v porovnaní s prvým (17% katolíkov).
Americkí kresťania dokopy sa v otázke dosiahnutia spásy taktiež prikláňajú ku katolíckej interpretácii v pomere 62%:36%.
Obe tézy naraz
Keď sa tieto dve otázky skombinujú, obe kľúčové tézy protestantizmu naraz vyznáva len 30% amerických protestantov. Len v jednu z nich verí 35% a v žiadnu 36%. Medzi americkými katolíkmi verí v obe “sola” 7%, v jednu z nich 26% a v ani jednu z nich 68% katolíkov. Celkovo teda dve tretiny katolíkov zastávajú tradičné postoje svojej cirkvi v oboch týchto otázkach.
Viera v očistec
A ako je to s inými prvkami viery?
Viera v existenciu očistca je príkladom veľmi kontroverznej témy, kde sa v 16. storočí výrazne prejavili rozdiely medzi katolíckou a protestantskou teológiou. Kým katolíci existenciu očistca obhajovali, takmer všetci reformátori jeho existenciu, ako nepodloženú Bibliou, jednohlasne zavrhovali.
Výsledky prieskumu ukázali, že necelá tretina amerických protestantov (30%) v očistec verí a dve tretiny (65%) neveria.
Medzi katolíkmi, je situácia presne opačná, v očistec veria viac ako dve tretiny katolíkov (70%) a neverí približne štvrtina (28%).
Aj v tejto oblasti vidno nie celkom jednoznačné prijatie tradičných teologických postojov jednotlivých kresťanských tradícií.
Viac spoločného ako rozdielneho
Šesť z desiatich dospelých amerických kresťanov (59%), tvrdí, že keď dnes premýšľajú o katolíkoch a protestantoch, považujú tieto dve náboženské tradície za viac podobné ako odlišné. Na druhej strane približne tretina kresťanov (36%), tvrdí, že katolíci a protestanti dnes sú dnes viac odlišní, než sú podobní.
Prečo viac podobnosti?
Medzi tými, čo tvrdili, že protestantizmus a katolicizmus sú si viac podobné ako odlišné, 55% uviedlo ako kľúčovú podobnosť spoločné prvky viery. To zahŕňa vieru v toho istého Boha, v Ježiša Krista a aj spoločnú vieru, že spása prichádza cez Ježiša Krista.
Jeden z desiatich veriacich uviedol, že protestanti a katolíci majú podobné rituály a spoločný dôraz na pomoc ostatným. A spolu 14% kresťanov uviedlo viacero iných faktorov, napríklad to, že obe učia podobnú morálku a etiku.
Prečo viac rozdielnosti?
Tí, ktorí uviedli, že protestanti a katolíci sú si viac odlišní ako podobní, to najčastejšie (34%) vysvetlili rozdielmi v obsahu viery – najmä v odlišnom pohľade na Máriu a svätých, v zdôrazňovaní postavenia a autority pápeža, význame a úlohy kňazstva, v otázke celibátu a pod.
Desatina (11%) vidí hlavné rozdiely v odlišných rituáloch a prístupe k sviatostiam a 5% videlo rozdiely v rôznych sociálnych a politických otázkach.
Je zaujímavé, že takmer polovica tých, čo vidia tieto tradície ako viac odlišné ako podobné (47%) nevedelo uviesť žiadne dôvody, prečo si to myslia.
Sú výsledky prieskumu dobrou alebo zlou správou?
Na prieskum sa možno pozrieť z dvoch uhlov.
Z jedného hľadiska sa môžu výsledky zdať alarmujúce a to hlavne pre protestantskú stranu. Len menej ako tretina protestantov verí v dve základné Lutherove tézy, ktoré tvoria úplný základ protestantskej teológie. To môže znamenať, že teológia ako taká pre ľudí (a to aj pre veriacich) prestáva byť dôležitou a nezaujímajú sa o ňu. V horšom prípade veriaci “správne odpovede” poznajú ale neveria im alebo ich ignorujú. Každopádne platí, že identita veriacich protestantov sa už neodvíja od teologických presvedčení 16. storočia.
A nemusí to byť len situácia v protestantskej tradícii. Je pravdepodobné, že ak by sa obdobný prieskum zameral na overenie súhlasu s niektorými katolíckymi dogmami ( napr. podstata Eucharistie, neomylnosť pápeža, Nanebovzatie Panny Márie…), nemusel by dopadnúť pre katolícku stranu výrazne lepšie.
Ak by sme chceli mať na výsledky prieskumu optimistický pohľad, mohli by sme konštatovať, že teologické rozpory medzi katolíkmi a protestantmi prestávajú byť dôležité. Hrany sporov sa obrusujú. Veriaci sú pripravení na zbližovanie sa jednotlivých kresťanských tradícií.
A to je určite dobrá správa.
V ďalšom článku sa budem venovať obdobnému prieskumu medzi veriacimi v Európe.