Nedeľné zamyslenie.
Ak by si niekto chcel myslieť, že toto nie je téma na nedeľu, tak to je omyl. Téma života je témou každého dňa.
Pred pár rokmi sme v CEPe začali projekt „Kam vedie nacionalizmus a extrémizmus?“ a „Ako sa z našich stali cudzí“. Bola to reakcia na rast zla v nás, potom v našich rodinách, komunitách, cirkvách i v štáte. Rast zla sme nezastavili. Šíri sa čoraz viac, ako mor, ako pandémia. Dnes sme tak rozbitá krajina a zlo má taký vplyv, že sa už zákonmi začínajú chrániť tí, ktorí to zlo páchajú a umlčujú sa tí, ktorí naň upozorňujú. Pri projektoch sme sa študovaním materiálov, rozhovormi s ľuďmi a návštevou miest pamäti v krajinách bývalej Juhoslávie naučili, že čo nás čaká… Keď sme o tom vtedy hovorili, mnohí nám ťukali na čelo. Ale pozrime sa, kde sme dnes…
Tak nech sa páči, takéto pokračovanie to bude mať „Reťaz zla“ na Slovensku, ak to nezastavíme: po delení na My a oni (nové „dôvody“ nám tu pribúdajú každý deň) vymýšľame symboly pre tých, ktorí sú tí „oni“. V ďalšom kroku ich nepokladáme za nám rovných, sú niečo nedôležité, prestávajú byť ľuďmi. Len si spomeňme, ako sa hovorí o tom, kto je nesprávny Slovák, aké pomenovania majú tí, ktorí žijú vo vzťahoch, ktoré tí správni neschvaľujú, ako pomenúvame tých, ktorí nezdieľajú našu predstavu sveta…
Štát prostredníctvom parlamentu už zľahčuje zločiny a zločincom a zlodejom vysiela signál, že ak budú na správnej strane, či so správnou stranou, nemusia sa báť. Cítime, že sa čoraz častejšie dostávame do pozícií, že povedať, že ma to nezaujíma a chce si žiť len svoj vlastný život sa čoraz menej dá, lebo situácií, ktoré sú vyhrotené a načim povedať áno alebo nie pribúda… dnes sú vyčleňovaní z komunikácie zástupcovia médií, ktoré nie sú ideálne, ale sú kritické voči nedemokratickému výkonu moci, neziskové organizácie, ktorým sa pejoratíne hovorí „mimovládky“, sú pripisované neuveriteľné zisky a vplyv, atď. Zatiaľ to je soft, zatiaľ iba nedostávajú odpovede vládnych alebo peniaze. Ale zažívame, že sa ostrakizácia voči nim stupňuje. Ďalej je to len nekonečná pokračujúca hrôza.
Tú vidíme dnes na ruskom režime. Popísanou cestou, ktorou sme prešli za pár rokov na Slovensku sa vydali Rusi o zhruba desaťročie skôr. Omnoho brutálnejšie, s mnohými obeťami v samotnom Rusku a v niektorých susedných štátoch s obrovskými počtami obetí a ničením krajín. Rusi už rozbehli genocídu, ďalší krok v Reťazi zla a otvorene o tom hovoria, že Ukrajinci sú Rusi, že Ukrajina je umelý, nezákonný štát… a preto toto územie a tých, ktorí na ňom bývajú, môžu beztrestne ničiť. A potom, keď to skončí, nevedno ako a kedy, tak sa bude hlásať, že nič z toho sa nestalo. A tento krok vlastne už máme aj na Slovensku – skutok sa nestal. Ohnivká Reťaze zla sa všakovako prepletajú…
K tejto úvahe ma priviedol včerajší status našej priateľky Oksana Ivats z Užhorodu. Obsahovo je strašný, ale sucho popisuje to, aká odporná je vojna, ktorú vedú Rusi na Ukrajine:
„Начальник Слідчого управління ГУНП в Харківській області Сергій Болвінов: «На жаль. Встановити тіло немовля на місці неможливо. Температура горіння була такою, що кістки та тіло немовляти перетворилися майже на попіл. На місці судовий експерт – медик. Все збираємо та веземо в морг на експертизу. Припускаємо, що мати тримала дітей, обіймаючи та притискаючи до грудей.» Я лишаю це тут з думкою, що раптом хтось колись захоче проглянути наші сторінки на фб як щоденник епохи. Якщо, звісно, фейсбук колись одним махом не знесе їх усіх, як попіл. Без фото. Фото точно заблокують до кінця дня./ Тамара Горіха Зерня“
V preklade, za ktorý ďakujem ďalšiemu blízkemu človeku na Ukrajine, Olga Pryshliak správa v ukrajinčine znamená:
„Serhij Bolvinov, Vedúci oddelenia vyšetrovania Hlavnej správy Národnej polície v Charkovskej oblasti:
„Bohužiaľ. Nie je možné identifikovať telo bábätka na mieste horenia. Teplota horenia bola taká, že kosti a telo bábätka sa zmenili takmer na popol. Na mieste je súdny lekár. Všetko pozbierame a vezieme na vyšetrenie do márnice. Predpokladáme, že matka držala deti tak, že ich objímala a pevne privinula k sebe. Nechávam to tu s myšlienkou, že raz si možno niekto bude chcieť pozrieť naše FB stránky ako dobový denník. Ak ich, samozrejme, Facebook jedného dňa nezničí všetky naraz ako popol. Fotku nepridávam. Fotka bude do konca dňa definitívne zablokovaná./ Tamara Horicha Zerňa“
Ak by chcel vedieť niekto viac, nájde tu v Pravde: https://spravy.pravda.sk/…/699161-listu-z-charkova-za…/
Nedeľa je dobrý deň na to, aby sme premýšľali o tom, ako žijeme, čím napĺňame svoje životy. Máme nad čím premýšľať. Lebo od každého jedného z nás záleží, aké prostredie tvoríme, aké posolstvá vysielame našim rodinám, priateľom, kolegom. V tom máme obrovskú zodpovednosť. Každý jeden.
Tvorbu alebo deštrukciu, hľadanie riešení alebo hľadanie dôvodov, prečo sa nedá, podporu tých, ktorí ju potrebujú alebo dorážať tých, ktorí nejdú s nami…
Pokojnú a požehnanú nedeľu s premýšľaním o sebe, krajine, vlastnej zodpovednosti.
Aby sme konali v prospech tvorby, hľadania riešení a podpore slabých a bezmocných.
