Obrázok: www.usafricaonline.com
Mnohí máme ešte v čerstvej pamäti historickú chvíľu, keď bol pred 2 rokmi za pápeža zvolený prvý ne-európan v novodobej histórii. Je možné, že podobnou historickou chvíľou bude odteraz to, keď sa pápežom stane opäť niekto z Európy. V posledných rokoch sa totiž odohráva zásadný geografický posun kresťanstva, keď jeho ťažisko už viac nebude ležať Európe. A v nasledujúcich rokoch sa tento odstredivý pohyb ešte zrýchli.
Kresťanstvo stále najpočetnejším náboženstvom
Kresťanstvo je stále celosvetovo najrozšírenejším náboženstvom. Na celom svete sa ku kresťanstvu hlásia približne 2,2 milliardy ľudí (Ide o prihlásenie sa ku kresťanskému pôvodu a kultúre; nemusí to znamenať praktizujúce kresťanstvo). Kresťania tak tvoria necelú tretinu svetovej populácie. Druhým najpočetnejším náboženstvom je islam, ku ktorému sa hlási 1,6 miliardy ľudí, čo predstavuje necelú štvrtinu populácie na svete. Šestinu všetkých ľudí tvoria tí, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu (1,1 mld. ľudí)*.
Islam bude početnejší
Americká organizácia PewResearch, zaoberajúca sa sociálnym prieskumom, analýzami a predikciami, vo svojom projekte Global Religious Future uskutočnila predikciu “náboženskej mapy” sveta časovo vzdialenú o jednu generáciu – do roku 2050. Do úvahy brala demografické zmeny, pôrodnosť, imigráciu a sociálne zmeny.
Podľa tejto predikcie si kresťanstvo zachová svoj približne tretinový podiel na svetovej populácii a stále zostane najpočetnejším náboženstvom na svete. Najväčší rast však zaznamená islam, ktorý sa v početnosti na kresťanstvo takmer dotiahne. Zaujímavosťou je, že vzhľadom na výrazne nižšiu pôrodnosť celosvetovo klesne podiel tých, čo sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu.
Pre zväčšenie kliknite na obrázok
Zdroj: The Future of World Religion, Pew Research Center, graf autor
Z Európy do Afriky?
Keď sa zameriame na geografické rozloženia kresťanov vo svete, v Európe žije v súčasnosti približne štvrtina všetkých kresťanov. Približne štvrtina žije tak v Latinskej Amerike ako aj v Afrike. V Severnej Amerike, rovnako ako v regióne Ázia-Pacific, žije každý ôsmy kresťan.
Nebolo vždy tomu tak. Ešte pred 100 rokmi žili dve tretiny všetkých kresťanov v Európe, pričom Afrika bola domovom len dvom percentám zo všetkých kresťanov.
Zmeny životného štýlu, imigrácia a pokles pôrodnosti vo vyspelých krajinách však spôsobuje, že kresťanstvo zažíva zásadný geografický posun. Podľa analýzy a predikcií Pew Research Center, sa v roku 2050 najdôležitejším kontinentom pre kresťanstvo stane Afrika. Konkrétne v sub-saharskej Afrike (územie južne od moslimskej severnej Afriky) bude žiť takmer 40% zo všetkých kresťanov na svete. V tomto období bude v Európe žiť len šestina celosvetovej kresťanskej populácie.
Nasledujúci graf zobrazuje aký podiel v percentách zo všetkých kresťanov žilo v daných regiónoch v rokoch 1910, 2010 a bude žiť v roku 2050 (predikcia).
Pre zväčšenie kliknite na obrázok
Zaujímajú Vás “najkresťanskejšie krajiny v roku 2050? Najpočetnejšou kresťanskou krajinou zostanú Spojené štáty (tak je tomu aj v súčasnosti). Spomedzi 10 najväčších kresťanských krajín však bude v roku 2050 až päť z Afriky.Konkrétne:
- Nigéria
- Konžská demokratická republika
- Tanzánia
- Etiópia
- Uganda
Kresťanstvo v Európe stráca dych
Ak zaostríme pohľad len na Európu, podľa predikcií by malo v roku 2050 byť kresťanstvo stále najpočetnejším náboženstvom. Hlásiť by sa k nemu malo 65% populácie Európy (dnes je to 75%). Druhou najpočetnejšou skupinou by mali byť ľudia bez vyznania ( 25%). Výrazne by mal v Európe narásť počet vyznavačov islamu – na približne 10% európskej populácie zo súčasných 6%.
Pre zväčšenie kliknite na obrázok
Zdroj: The Future of World Religion, Pew Research Center, graf autor
V niekedy kresťanských krajinách ako Francúzsko alebo Veľká Británia budú v roku 2050 kresťania už v menšine.
Čo tieto zmeny znamenajú pre kresťanské cirkvi?
Kresťanstvo sa z celosvetového pohľadu stane ešte viac heterogénne ako je tomu v súčasnosti a rozdiely sa môžu ešte zvýrazniť. Akcent oblastí, ktoré riešia kresťanské cirkvi sa presunie z “európskej agendy” smerom na “africkú” resp. “latinskoamerickú” agendu.
Dá sa predpokladať, že zmenšujúci sa kresťanský západ si aj v nasledujúcich desaťročiach udrží “ intelektuálnu teologickú prevahu” (univerzity, teologický výskum…), kým rastúce kresťanské spoločenstvá v menej rozvinutých krajinách budú posúvať ťažisko “bežného kresťanského života” iným smerom, ako budú žiť európski kresťania.
Úlohou kresťanských lídrov bude nájsť taký model fungovania cirkví, aby skĺbili rôzne životné skúsenosti kresťanov žijúcich v rôznych geografických oblastiach do jedného univerzálneho cirkevného spoločenstva. Riešenie, ako udržať jednotu cirkvi a zároveň zostať relevantnými pre všetkých a všade, musí zahŕňať aj podstatne väčšiu decentralizáciu cirkvi. Táto by mala zahŕňať zväčšenie autonómie miestnych cirkví na úkor právomocí správneho (byrokratického) cirkevného centra. (To platí predovšetkým pre katolícku cirkev).
Celosvetová cirkev musí prestať byť “európskou” resp. “západnou ” ale nesmie sa stať ani “latinskoamerickou” či “africkou”. Potrebuje sa stať v pravom zmysle slova kresťanskou – relevantnou pre každého človeka žijúceho v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste.
Pozn. V celom texte sa za príslušníkov jednotlivých náboženstiev berú tí, ktorí sa k danému náboženstvu hlásia. Uvedené počty neznamenajú počty aktívnych praktizujúcich veriacich.
*Všetky analýzy a predikcie sú založené na údajoch zo všetkých krajín, teda aj z krajín, kde neexistuje náboženská sloboda a štatistiky o náboženskej príslušnosti nemusia byť úplne dôveryhodné. Predovšetkým údaje za Čínu (1,3 mld. obyvateľov) môžu ovplyvniť celkový obraz.