Hans Küng

Hans Küng, vplyvný teológ obdobia II. vatikánskeho koncilu, cenzurovaný Jánom Pavlom II, zomrel vo veku 93 rokov.

 

Hans Küng (narodený v r. 1928), ktorý zomrel 6. apríla 2021 vo veku 93 rokov, bol po Karlovi Rahnerovi, SJ (1904-84) a Edwardovi Schillebeeckxovi, OP (1914-2009), najmladším a tretím najvplyvnejším katolíckym teológom druhej polovice 20. storočia. Ale bol spomedzi nich najštýlovejší a mediálne najzručnejší.

Küng sa dostal do povedomia verejnosti počas udalostí, ktoré viedli k II. vatikánskemu koncilu (1962-65) a počas jeho priebehu. Jeho najplodnejším obdobím bolo viac ako desaťročie po koncile, keď žiaril ako katolícky teológ a autor viacerých výnimočných diel. Po tom, čo sa ho v prvých dňoch pontifikátu svätého Jána Pavla II pápežská moc ako hovorcu katolíckej viery zriekla, zažiaril opäť, tentokrát ako skutočný intelektuál sveta, keď sprostredkovával diskusiu medzi náboženstvami a podnecoval objavovanie základov celosvetovej etiky.

Historický štýl teológie

Küng sa narodil vo Švajčiarsku v kantone Luzern. Základy teológie získal na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme, za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1954. Doktorát z teológie mu bol udelený na Katolíckom inštitúte v Paríži v roku 1957. Po tom, čo rok vyučoval na univerzite v Münsteri, prešiel v roku 1960 na univerzitu v Tübingene, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1996.

Küng sa nikdy nestotožnil so stredovekou syntézou, ktorá charakterizovala katolícke teologické učenie až do doby II. vatikánskeho koncilu. Myslel dejinne, venoval pozornosť tomu ako pojmy a jazyk reflektujú kultúru a dobu a citlivo vnímal historické okolnosti.

Najlepším príkladom jeho myslenia je dizertačná práca, keď sa v citlivom kontexte protestantskej reformácie čestným a nepolemickým spôsobom vyrovnal s teológiou ospravodlivenia Karla Bartha (kľúčový evanjelický teológ 20. str) a ukázal, že áno, existujú rozdiely medzi Barthom a katolíckym učením, sú však pomerne malé a nie sú dôvodom na vzájomné odlúčenie cirkví.

Küng bol na II. vatikánskom koncile pápežom Jánom XXIII menovaný peritom, teda odborným poradcom. Vďaka tejto pozícii mal možnosť komunikovať so všetkými poprednými katolíckymi teológmi tej doby.

Základnou podstatou Küngovho myslenia bolo, že bral veľmi vážne minulosť ale aj to, ako a kam sme sa odvtedy posunuli. Tento spôsob myslenia sa odrážal v knihách ako Konzil und Wiedervereinigung  (Koncil a znovuzjednotenie – 1960), Strukturen der Kirche  (Štruktúry Cirkvi – 1962) a Kirche im Konzil  (Cirkev na Koncile – 1963).

Hans Küng  bol  najmladším a tretím najvplyvnejším katolíckym teológom druhej polovice 20. storočia. Bol však najštýlovejší a mediálne najzručnejší.

Veľké knihy kresťanskej teológie

Medzi skončením Druhého vatikánskeho koncilu (1965) a rokom 1980 Küng napísal tri významné knihy, ktoré spolu navzájom vyjadrujú podstatu kresťanskej viery.

Prvá z nich, Die Kirche (Cirkev – 1967) predstavila cirkev použitím biblického jazyka, aby tak interpretovala ekleziológiu Druhého vatikánskeho koncilu. Viacerí ju stále považujú za najlepšiu jednozväzkovú katolícku ekleziológiu v období po II. vatikánskom koncile.

V roku 1974 Küng napísal knihu Christ sein (Byť kresťanom – 1974) ktorá sa pokúsila zhrnúť kresťanskú vieru pomocou chápania Ježiša Krista ako stredobod, z ktorého sa odvodzuje všetko. Spolu so Schillebeeckxom sa stal jedným z prvých významných katolíckych teológov, ktorí pristupovali ku kristológii tak, že brali vážne historicko-kritické uvažovanie o novozákonných spisoch.

V roku 1978 vydal Küng knihu Existiert Gott? Antwort auf die Gottesfrage der Neuzeit (Existuje Boh? Odpoveď na otázku Boha pre dnešok), ktorá na viac ako 800 stranách vyčerpávajúco pojednáva o moderných výzvach viery v Boha a ponúka inteligentnú kresťanskú odpoveď.

Je pozoruhodné, že táto trilógia sa nezačína Bohom a nedopracuje sa nakoniec k cirkvi. Küng sa od začiatku snaží hovoriť s veriacimi ľuďmi, ktorí kladú otázky a pozýva celý svet, aby počúval. Na to, aby sa dokázal spojiť so svojím širokým publikom používal nielen historické fakty, ale aj to, čo sa stálo za dejinnými udalosťami.

Ekumenizmus

Zásadný zlom v pôsobení Hansa Künga nastal 15. decembra 1979, keď Kongregácia pre náuku viery vyhlásila, že sa Hans Küng odchýlil od úplnej pravdy katolíckej viery, a preto ho už nemožno považovať za katolíckeho teológa a ako taký už nie je spôsobilý vyučovať (katolícku teológiu). Deklarácia, ktorú podpísal prefekt Kongregácie kardinál Seper, odzrkadľuje zmýšľanie novozvoleného pápeža Jána Pavla II. (1978-2005). Hlavným dôvodom bolo Küngove chápanie náuky o pápežskej neomylnosti, ktoré bolo v rozpore s interpretáciou kongregácie.

Vyhlásenie kongregácie odobralo Küngovi kánonickú misiu vyučovať a vytlačilo ho tým z katolíckej fakulty. Küng však naďalej zostal učiť na univerzite v Tübingene, a to na Ekumenickom inštitúte, ktorého zriaďovateľom bol štát – spolková krajina Bádensko-Wurtenbersko (Vybojovaná sloboda – 2002). Küngove ekumenicky citlivé interpretácie kresťanskej viery by si nemohli nájsť miesto v Katolíckej cirkvi pod vedením Jána Pavla II.

Medzináboženské porozumenie a etika vo svetovom kontexte

Rok 1980 sa dá považovať za začiatok novej, osobitnej kapitoly Küngovho pôsobenia.

Začal uvažovať v širších pojmoch ako len Katolícka cirkev alebo len kresťanstvo. Zamýšľal sa nad širším medzináboženským ekumenizmom v našej vzájomne závislej a prepojenej existencii na zemi. Šírku Küngovej predstavivosti a angažovanosti zachytáva aj názov jeho diela z roku 1986: Christentum und Weltreligionen. Hinführung zum Dialog mit Islam, Hinduismus und Buddhismus (Kresťanstvo a svetové náboženstvá. Úvod do dialógu s islamom, hinduizmom a budhizmom).

Významní teológovia týchto nekresťanských náboženstiev potvrdzujú, že Küng správne porozumel ich viere, ale v skutočnosti každý čitateľ môže obdivovať odhodlanie kresťanského mysliteľa viesť dialóg a prekonať všetko, aby sa dialóg mohol aj uskutočniť.

Jeho presvedčenie o potrebe medzináboženského dialógu je zhrnuté v tejto prenikavej kľúčovej myšlienke: „Niet mieru medzi národmi bez mieru medzi náboženstvami. Niet mieru medzi náboženstvami bez dialógu medzi náboženstvami. Niet dialógu medzi náboženstvami bez skúmania základov náboženstiev.“ (Küng, Das Christentum. Wesen und Geschichte (Kresťanstvo. Podstata a história – 1994).

V deväťdesiatych rokoch sa Küng zameral na otázku základnej spoločnej etiky, ku ktorej sa môžu prihlásiť všetky náboženstvá a národy. V roku 1991 vydal knihu Projekt Weltethos (Hľadanie nového svetového étosu), v ktorej skúmal, aké miesto môže zaujať náboženstvo v mierovom svetovom poriadku.

Bol presvedčený, že spoločné hodnoty ľudskej etiky možno nájsť vo všetkých svetových náboženstvách. Tieto hodnoty sú „spoločné“ v tom zmysle, že sa k nim môžu prihlásiť všetci muži a ženy, a to buď na základe svojich konkrétnych náboženstiev, alebo na základe spoločne zdieľanej ľudskosti.

Vypracoval vyhlásenie s názvom „Prehlásenie k svetovému étosu“, ktoré podporilo viac ako 200 predstaviteľov 40 rôznych náboženských spoločenstiev na stretnutí Parlamentu svetových náboženstiev v roku 1993.

Prispel tiež k textu Prekročenie rozdelenia: Dialóg medzi civilizáciami, ktoré v roku 2001 predstavil OSN generálny tajomník Kofi Annan. Aj tieto aktivity poukazujú na stále rozširujúce sa aktivity smerujúce k dobru všetkých ľudí v stále sa zmenšujúcom svete.

Všetci: katolícka cirkev, kresťanstvo, ostatné náboženstvá a vôbec celé ľudstvo sú význačne poznačené a obohatené Küngovým životom a dielom.

V roku 1995 publikoval Küng v spolupráci s Walterom Jensom a ďalšími publikáciu Menschenwürdig sterben  (Zomrieť dôstojne), ktorá pojednáva o psychologických a náboženských aspektoch v prípade smrteľnej choroby. Posledne, v treťom zväzku svojich pamätí z roku 2013, Küng obhajuje právo ľudí na ukončenie vlastného života, keď sa ocitnú v neúnosných a neľudských podmienkach, ktoré narúšajú ich ľudskú dôstojnosť. Küng v takýchto situáciách nedokáže vidieť Boží zámer zameraný na dobro človeka, a preto pripúšťa možnosť asistovanej samovraždy. Küng sám trpel Parkinsonovou chorobou.

Rovnako, ako v prípade postupne sa rozvíjajúcej zložitosti v evolúcii, možno badať ako sa rozširoval priestor tém a úloh, na ktoré sa Hans Küng zameral v priebehu svojej nesmierne produktívnej kariéry teológa, propagátora ekumény, religionistu a nakoniec morálneho lídra ľudskosti. Küng nebol žiadny pasívny pietista, ani mu nechýbalo sebavedomie. Všetci: katolícka cirkev, kresťanstvo, ostatné náboženstvá a vôbec celé ľudstvo sú význačne poznačené a obohatené Küngovým životom a dielom.

 

Z anglického originálu publikovaného v časopise America  (The Jesuit review)
preložil Rasťo Kočan.


Roger Haight, S.J (nar. 1936) je americký (jezuitský) katolícky teológ, bývalý predseda americkej Katolíckej teologickej spoločnosti (Catholic Theological Society of America).