Paralelne s rýchlostnou cestou medzi Zvolenom a Banskou Bystricou vedie východne od nej aj pomalá a zaujímavá cesta popri kostolíkoch v Zolnej, Dúbravici a Ponikách až k ceste z Bystrice do Brezna. Medzi nimi sa v údolí potoka Zolná nachádza obec Čerín. Nad ňou sa vypína jednoloďový gotický kostol z prvej štvrtiny štrnásteho storočia, pod ktorým viedla Via Magna, stredoveká cesta z Budína do Krakova. Kostol je opevnený múrom z obdobia tureckých nájazdov. V rámci areálu sa nachádza aj drevená zvonica v tvare ihlana zo sedemnásteho storočia, ktorú postavili bez použitia kovových klincov.
Kostol si ma okamžite získal. Nedávna rekonštrukcia zvýraznila krásu jeho jednotlivých častí, obzvlášť presbytéria. Pri pohľade nahor ma zaujal strop lode. Farebné podklady na drevených doskách, vyzdobené rozmanitými bielymi a čiernymi vzormi, mi pripomínali omnoho viac koberec na zemi ako strop chrámu. Pohľad naň je ako terapia.
Drevené gotické doskové stropy sa v kostoloch na Slovensku zachovali minimálne. Pôvodné drevené stropy začali byť odstraňované z rôznych dôvodov už pri prestavbách kostolov v gotickom stredoveku. Takže dnes popri Čeríne môžeme obdivovať ešte drevený neskorogotický doskový strop už iba v Smrečanoch na Liptove.
Neskorogotický doskový drevený strop v Čeríne vznikol v prvom desaťročí šestnásteho storočia. Jeho dnešná podoba evokuje, akoby sme sa pozerali na pôvodnú (hoci reštaurovanú) verziu. Dnes pozostáva z osemdesiatich štyroch dosák, z ktorých je štyridsaťštyri pôvodných, reštaurovaných, dvadsaťšesť nových dosák má verne prekreslené originálne vzory, nakoľko drevo pod nimi bolo neobnoviteľne poškodené. Zvyšných štrnásť dosák bolo tak poškodených, že sú na nich iba niektoré ornamenty, ktoré vybrali súčasní reštaurátori. Je to mimo iné i dôsledok ostreľovania kostola na konci druhej svetovej vojny, zrútenia strechy v roku 1956 a následnej nedostatočnej starostlivosti v podobe nevhodného skladovania dosák vo vlhkom prostredí.
Drevený strop je rozdelený do štyroch nerovnomerných polí. Môžeme na ňom vidieť tridsaťjeden ornamentálnych vzorov a deväť rôznych figurálnych motívov. Všetky boli namaľované pomocou šablón, vytvorených z rôznych materiálov, ako napríklad olejom impregnovaný papier, kartón, koža, drevo. Na zachovaných drevených doskových stropoch sa najčastejšie používali rôznofarebné a rozmanité rastlinné vzory, ktoré mali symbolizovať krásu nebeského raja, vínna réva odkazuje na eucharistiu, trojlístky na Božiu Trojicu. Na čerínskom strope sú taktiež rôzne imitácie vzorov tkanín, geometrické tvary a kresťanské symboly. Pri pozorovaní si môžeme všimnúť aj malé figúry, obrázky medveďa, jeleňa, psa, pár holubíc, ľudskú hlavu…
Na stredovekých freskách, obrazoch či stropoch, z ktorých sa nám zachovala iba časť, sa mi páči, že mi umožňujú predstavovať si, ako mohli vyzerať kompletné, premýšľať o tom, akú podobu malo celé dielo, čo ním mohol mať autor na mysli. Spojiť si v hlave to, čo o tej dobe viem, čo si musím doštudovať, ak chcem vedieť viac a porozumieť. Niekedy si rád trocha domýšľam. Aj keď po spoznaní historických reálií musím niekedy svoju fantáziu držať na uzde…
Obec Čerín bola v čase výstavby stropu, z ktorého máme aj dnes možnosť vidieť časť originálov, vo vlastníctve hradu vo Vígľaši. V tomto období, teda v prvých rokoch šestnásteho storočia, bol hrad vo vlastníctve kráľa Vladislava II. Jagelovského a do diania na kráľovskom panstve mala nepochybne čo povedať i kráľovná. Jedným z ponúkajúcich sa dôkazov môže byť práve vytvorenie stropu kostola, ktorého výzdoba je profesionálne zrealizovaná podľa kvalitných šablón, čo môže poukazovať na majstrov z významnejšej dielne, pôsobiacej v stredoslovenskej oblasti. Indíciou pre zapojenie sa kráľovského majestátu majú byť štyri prázdne erbové polia v doskovom poli nad loďou, bližšie k organu. A ku kráľovskej rodine patrí aj vyberaný vkus. Argumentom preň môžu byť nádherné obrazce na strope, ktorých inšpiráciou mohli byť i vzory drahých tkanín, dovážaných do Uhorska z územia dnešného Talianska.
Neviem, či to bolo takto. Zo skúsenosti však vieme, že nemusíme a nie je možné všetko vedieť a všetkému rozumieť. Stačí, ak v nás to, čo počas našich dní vidíme, poznávame a zažívame, vedie k pýtaniu sa, objavovaniu a štúdiu.
Do nového roka 2024 nám všetkým prajem, aj keď máme za prežité roky v našom konaní vlastné šablóny, aby sme stále boli schopní čerpať z vzácnych zdrojov a byť tak inšpiratívnym originálom.
