Nemecký teológ Eugen Drewermann nie je členom cirkvi, ale napriek tomu sa neprestáva za cirkev angažovať. Hoci sú jeho úvahy nekonvenčné a mimo tradičného katolíckeho učenia, treba ich brať vážne.
Zjavne neprekonateľné rozdiely v učení cirkvi boli pred tromi desaťročiami hlavným dôvodom na odvolanie Eugena Drewermanna. Po tom, čo mu ako profesorovi bol odobratý súhlas vyučovať teológiu a z kňazstva bol suspendovaný, nastalo v oficiálnej cirkvi okolo jeho osoby ticho. Avšak 82-ročný Drewermann je zrazu späť, ako vyhľadávaný prednášateľ a diskutér najmä v nemecky hovoriacom svete.
Niet pochýb, že práve zemetrasenie, ktoré v minulých dňoch v dôsledku škandálu so zneužívaním tak silno otriaslo katolíckou cirkvou v Nemecku, znovu oživilo záujem o jeho osobu a myšlienky. Jeho teologický návrat je nevysloveným priznaním, že v niektorých veciach sa zjavne nemýlil.
V rozhovore uskutočnenom pre tieto katolícke noviny pritom Drewermann nepôsobí ako niekto, kto vie všetko najlepšie. Práve naopak. Ani aktuálnu príčinu či prekvapivú dynamiku, ktorú kríza zneužívania vyvolala, nečakal, hoci už niekoľko rokov sú proti cirkvi pozorované silné protestné reakcie. Dôvod tohto odporu vidí jednoznačne: „Cirkev celú dobu učila taký obraz človeka, ktorý vháňal do ľudí strach. Takýto obraz ľudí desí a nepomáha.“
Cirkev ako nádoba
Napriek tomu je pre Drewermanna dôležité sa cirkvou naďalej zaoberať: „Cirkev je ako nádoba, síce špinavá, ale užitočná na nosenie vody domov.“ Poukazuje na to, čo nefunguje, keď cirkev zlyháva: „Je mi vždy ľúto ľudí, ktorí nenachádzajú vieru; rodičov, ktorí nedokážu sprostredkovať svojim deťom, čo ich nesie, drží pri živote.“
Akú podobu by mala mať cirkev, ktorá pomáha ľuďom žiť, je možné sa učiť na Ježišovi: „Moja predstava o cirkvi je taká, že tak ako Ježiš aj ona pôsobí na ľudí uzdravujúco. V tomto zmysle treba každé Ježišovo slovo vykladať a sprostredkovať. V duchu proroka Jeremiáša Ježiš hovorí o novom začiatku v čistote Božej dobroty, o novom srdci…“
Kde je cirkev prekážkou
Napriek histórii plnej konfliktov Drewermann nevníma katolícku cirkev ako protivníka: „Poklady, ktoré cirkev vlastní, sú obrovské, ale musí vidieť, v čom je prekážkou. Cirkev sa nesmie brániť tomu, že ľudia idú vlastnou cestou a Boha nachádzajú vlastným spôsobom. Presne tak, ako to v chráme dvanásťročný Ježiš povedal Márii a Jozefovi: „Prečo ste ma hľadali, či ste nevedeli, že mám byť v dome svojho otca?`
Samostabilizácia cirkvi
Eskaláciu konfliktu s cirkevným vedením spôsobila obsiahla Drewermannova publikácia o kňazoch s názvom „Klerik. Psychogram jedného ideálu“ (Kleriker. Psychogramm eines Ideals). V roku jej vydania 1989 vyšlo až sedem nákladov. V roku 2019 vyšla znovu, pretože sexuálne škandály vyvolali jej aktualizáciu. „Nechcel som knihou útočiť na cirkev, len poukázať na prirodzenosť človeka.“
Drewermann zhrňuje svoje najobsiahlejšie dielo do dvoch viet: „Je jednoduché byť katolíkom či evanjelikom, ale je ťažké byť kresťanom. A o to by sme sa mali pokúsiť.“ Svoj konflikt s oficiálnou cirkvou vníma ako symbol tejto snahy.
Na otázku, či synodálna cesta, ktorá práve prebieha, môže cirkvi v Nemecku pomôcť, Drewermann odpovedá: „Chcelo by to v to dúfať. V každej inštitúcii, ktorej štruktúry sa rozpadávajú, prebieha boj o moc, ako to teraz vidíme v katolíckej cirkvi, a fáza kolísania. Ale predpokladám, že dôjde ku novej samostabilizácii cirkvi zdola, a nie už riadenej zhora.“
Kirchen Zeitung Diözese Linz, 10. februára 2022, str. 3. Preklad z nemčiny Peter Žaloudek, Viedeň, 13. februára 2022.