Nedeľná nekázeň denníka N a odkaz na podcast.
Prológ: Sedia dvaja transformeri na lavičke a jeden hovorí tomu druhému “no čo, poskladáme sa na taxík?”
Ruský agresor bombarduje civilné ciele na Ukrajine. Ľudia trpia a zomierajú bez ohľadu na svoje vierovyznanie. Cieľom invázie je putinovská normalizácia pomerov na Ukrajine. Ak by Ukrajina padla, tak normalizácia by vyzerala určite horšie ako beržnevovská normalizácia v okupovanom Československu v roku 1968. Vyčistiť stačí až dobyté územie. Mŕtvi sa nerátajú. Tí čo prežili, si spravia novú čiaru v životopise. A napíš, do akej cerkvi si chodil pred rokom 2022!
Cirkevné dejiny zakarpatskej časti Ukrajiny a východu Slovenska sú spoločné. Delili si nás mocnosti aj cirkvi. Územie je domotané opakovaným politickým a žiaľ až príliš často povojnovým, preusporiadaním pomerov.
Gréckokatolícka cirkev je cirkev s východným obradom, ale je súčasne aj západná pre jednotu s katolíckym rímskym pápežom. Koncom 16. stor. malo v regióne veľký vojenský vplyv katolícke Poľsko, aj preto mohla vzniknúť únia s Rímom. Po deleniach Poľska sa koncom 18. stor. udržala Gréckokatolícka cirkev len na územiach, ktoré ostali pod Rakúsko-Uhorskom. Plocha sa po 1. svetovej vojne ďalej obmedzila na Podkarpatskú Rus a časť východného Slovenska. Po 2. svetovej vojne sovietska moc úplne zlikvidovala Gréckokatolícku cirkev na území dnešnej Ukrajiny vrátane Zakarpatia a politickou intervenciou aj v Československu. Na Zakarpatí sa mohla obnoviť až po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Najvyššia úradná a mocenská úroveň pravoslávnej cirkvi na Ukrajine kolaborovala s komunistickým režimom počas celej existencie sovietskeho impéria. Po jeho rozpade vznikla samostatná demokratická Ukrajina a začal sa dlhodobý zápas o samostatnosť pravoslávnej cirkvi na Ukrajine spod ingerencie moskovského patriarchu. Invázia Ruska na Krym a do Donbasu napokon urýchlila zjednotenie ukrajinských frakcií a proces osamotnenia od Moskvy sa zavŕšil v roku 2018.
Pápež František sa v roku 2016, už po anexii Krymu, stretol s patriarchom Kirillom v Havane na Kube. Pri ich stretnutí bol aj kubánsky prezident Raúl Castro, asi ako sprostredkovateľ. Podpísali deklaráciu (skôr o neútočení ako o spolupráci) a vyhlasujú, že signatári sa nebudú snažiť získať na Ukrajine ovečky druhej zmluvnej strany. Podľa čl. 27 však Žičíme tomu, aby sa schizma medzi pravoslávnymi veriacimi na Ukrajine mohla prekonať na základe súčasných kánonických noriem. Takže rímsky pápež a moskovský patriarcha sa dohodli v Havane o usporiadaní kánonických pomerov pravoslávnej cirkvi na Ukrajine!?!
Je možné predstaviť si dačo iné, ako že sa o takúto deklaráciu postaral kirilltrojský kôň vo Vatikáne? Na prvé aj piate výročie deklarácie sa uskutočnili pripomienkové akcie. To už v Ríme mali vedieť ako je to s Donbasom, Luhanskom a Krymom! Ale oni ešte v roku 2021 spolu deklarovali len ako im je ľúto kovidovej pandémie. Teraz prišla výzva, v ktorej neobstála ani kúria ani sám František. Moskovský patriarcha Kirill naďalej verejne, aj na cirkevnej pôde a počas príhovorov v cerkvi, podporuje vojnu Ruska na Ukrajine a xenofóbne vypovedá vojnu celému Západu. Františka prefackal a Deklaráciu zrejme použil splachovacím spôsobom. Z Vatikánu zatiaľ len pacifistické rečičky, žiaden jasný postoj, ani len aspoň jednostranné de iure pozastavenie platnosti Deklarácie, keď ju Kirill vierolomne porušuje de facto!
Pravoslávna cirkev na Slovensku vznikla trikrát. Prvý raz v demokratickej 1. ČSR v súvislosti so vznikom Československej cirkvi, ktorú otvorene politicky aj finančne podporoval štát. Druhý raz v nedemokratickej povojnovej ČSR, kedy sa podieľala na likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi. Československá pravoslávna cirkev má pritom aj súdobých svätcov. Tí podporili Gabčíka a jeho druhov po vydarenom atentáte na Heydricha. Duchovne tak stoja popri nemeckom teológovi Dietrichovi Bonhöfferovi, ktorý považoval za eticky prípustné zabiť tyrana. Ale úradná podpora Ukrajine a Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi československými pravoslávnymi je, slušne povedané, podozrivo vlažná.
Buďme k ukrajinským utečencom pohostinní aj nábožensky. Aby sa neocitli v pasci. Nech sa nemusia rozhodovať medzi vyznaniami, aby u nás prežili. A ak si nebodaj prinesú konflikt „z domu“ buďme im príkladom, že mier medzi náboženstvami môže byť vzorom mieru medzi štátmi.
Začiatkom roku 1969 vydal Panton platňu s najznámejším protestsongom Karla Kryla proti ruskej invázii do Československa v auguste 1968. Pieseň Bratříčku zavírej vrátka dala názov celej platni a niekoľko mesiacov, kým ju nezakázali, viedla hitparádu Na houpačce. V druhej pesničke posiela Kryl do boja proti tyranovi klauna. Kráľ chcel vojnu, aby mohol umlčať múzy. Ale vojnychtivého kráľa doslova šľak trafil z klauna, ktorý sa mu dokázal postaviť na odpor. Klaun Všude křičel do té hrůzy, ve válce že mlčí múzy, muži by však mlčet neměli!
Epilóg: Sedia dvaja biskupi na lavičke a jeden hovorí tomu druhému „no čo, poskladáme sa na mier?“