So vzťahom súčasného umenia a kresťanstva je to komplikované. Hľadajú si k sebe cestu skrze rôzne platformy, no často sa to potkýňa. Tu vznikne lacná ideologická propaganda, tam zase prvoplánová provokácia. Keď sa niekto vydáva do priestoru premosťovania týchto dvoch citlivých oblastí, tak sa musí vybaviť aj dávkou trpezlivosti a na druhej strane i zmyslom pre náročnosť na kvalitu a odvahu. Významnými a príkladnými priekopníkmi na tomto poli z 20. storočia bol nemecký jezuita páter Friedhelm Mennekes SJ (s projektom Stanice umenia sv. Petra v Kolíne nad Rýnom) či dominikán Jean Marie-Alain Couturier OP ( inšpiroval v svojej dobe revolučné stavby modernej sakrálnej architektúry ako kaplnku v Ronchamp či kláštor v La Tourette od Le Corbusiera)
U nás v saleziánskej farnosti sv. Jána Bosca na Trnávke sme sa začali inšpirovať metodológiou toho ako v Akademickej farnosti u Nejsv. Salvátora v Prahe pracujú s dočasnými umeleckými intervenciami vďaka architektovi a teológovi Norbertovi Schmidtovi z Centra teológie a umenia v Prahe. Pre naše rozbehutie sa v téme, sme sa rozhodli na začiatok pracovať s pradávnou praxou zahaľovania oltárnych obrazov.
V roku 2019 sme začali s projektom Pôstneho plátna od študentky z VŠVU Kláry Štefanovičovej. Vďaka veľkému záujmu a kolektívnemu nadšeniu sme na ďalší rok do spolupráce pozvali slovenskú výtvarníčku Dorotu Sadovskú, ktorá tohtoročné Pôstne plátno nazvala Byť blízko. Všetky projekty sa môžu diať vďaka otvorenosti miestnej saleziánskej rehoľnej komunity v Bratislave – Trnávke.
V tieto dni sme vypustili do sveta aj časozberný dokument mapujúci filozofické i technologické pozadie tohto projektu:
P.S: Ako kurátori projektu si uvedomujeme nečakaný a prekvapivý nový význam spojený so súčasnou situáciou vyprázdneného kostola. Podľa všetkého sa predpokladá, že tento textilný objekt bude musieť visieť ešte niekoľko týždňov či mesiacov po pôvodne plánovanom čase zvesenia. Nechávame sa teda prekvapiť v akom novom kontexte sa Plátno ocitne o niekoľko týždňov.