Odpočuté na Antóniovom pohrebe

Rastislav Kočan12. 1. 2016

"Títo všetci ľudia sem prišli, lebo António bol veľmi ľudský. Bol to poriadny farár a robil to, čo má poriadny farár robiť."
Shares
Foto: António Srholec na krste Damiána Kočana, Autor: Márius Zuzčák

Asi sedemdesiatročný pán v zadnej lavici  dnes na rozlúčkovej omši v Bluementáli povedal vedľa sediacej rovesníčke“Títo všetci ľudia sem prišli, lebo António bol veľmi ľudský. Bol to poriadny farár a robil to, čo má poriadny farár robiť. Nedal sa komunistom a nedal sa ani Sokolovi a jemu podobným…”  Potom dodal:
“Ja nie som veriaci, ale keby sme sa všetci správali ako Tonko, tak by bolo na Slovensku oveľa lepšie…”

“Nehral žiadnu z očakávaných rolí. Pre ľudí vyznávajúcich “právo a poriadok” bol provokatér ohrozujúci systém. Aktivistických revolucionárov sklamal láskou k pokoju. Pasívnych, pred svetom prchajúcich askétov, svojou nespútanou svetskosťou. A pre svetu sa prispôsobujúcich veriacich bol príliš nekompromisný.”

Takto charakterizoval osobnosť Ježiša z Nazareta Hans Küng vo svojej knihe Ježiš*.

Kresťanská tradícia dlhé storočia považuje za cieľ ľudského života čo najlepšie sa pripodobňovať Ježišovi Kristovi (Imitatio Cristi). Nepoznám na Slovensku a ani v širšom okolí žiadneho iného človeka, ktorý by sa k tomuto Küngovmu obrazu Ježiša dokázal viac priblížiť ako práve António.

Jaroslav Daniška vo svojej  kritickej úvahe  zhodnotil život Antona Srholca a charakterizoval ho troma slovami: „Autorita, Konflikt, Poslanie“. Z môjho pohľadu ide o zásadné nepochopenie alebo o začiatok zámerného posunu interprácie Antóniovho života.

Moje tri slová by boli: „Sloboda, Láskavosť, Otvorenosť pre každého“.

Na dnešnej rozlúčke s Antóniom  Daniel Pastirčák v príhovore spomenul, že António už vlastne žil v Cirkvi budúcnosti. V Cirkvi, ktorá už prekonala denominačné rozdelenie rôznych kresťanských tradícií  (a ja dodávam, že aj mocenské boje a zamerala sa na to podstatné – lásku k Bohu cez lásku k blížnemu).

Vízia takejto budúcej Cirkvi je to, čo si ja odnášam ako najvzácnejší odkaz Antóniovho života.
Mal som to šťastie žiť pár rokov v “Srholcovej dobe” (ako obdobie posledných desaťročí
trefne pomenoval Peter Križan). Ďakujem, že som bol medzi tými, ktorí mohli Antónia poznať aj trochu bližšie…

*Hans Küng: Ježíš, Barrister&Principal, s.141
Shares