O pár dní začne Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa organizuje (naprieč celou Európu) pravidelne raz za desať rokov. Štát v ňom zisťuje stav a zmeny v štruktúre obyvateľstva – v akých domácnostiach ľudia žijú, kde bývajú aj ako sa menia slovenské mestá a obce. Všetko sú to dôležité a potrebné informácie.
Jednou z otázok v Sčítaní býva aj otázka o vierovyznaní. Obyvatelia si majú vybrať, či sa hlásia k jednej z preddefinovaných štátom uznaných cirkví, ale môžu si vybrať aj odpoveď “bez vyznania” alebo dopísať do prázdnej kolonky ľubovoľnú vlastnú odpoveď.
Akú vypovedaciu schopnosť má údaj o vierovyznaní?
V poslednom Sčítaní v roku 2011 sa k nejakej cirkvi prihlásilo 4,1 milióna obyvateľov, čo predstavuje približne 76% zo všetkých obyvateľov Slovenska.
Čo však tento číselný údaj znamená?
Znamená to, že tieto štyri milióny ľudí sú skutoční veriaci?
Znamená to, že všetci títo ľudia chodia pravidelne na bohoslužby?
Znamená to, že traja zo štyroch Slovákov sa autenticky každý deň snažia žiť svoju vieru?
Načo je štatistický údaj zo Sčítania ľudu, ktorý sa nedá použiť, keďže vôbec nekorešponduje s realitou?
Máme na Slovensku štyri milióny veriacich?
Ak by sme chceli zistiť, pre koľko ľudí na Slovensku je náboženstvo dôležité, k dispozícii je viacero sociologických prieskumov, ktoré ilustrujú religiózne správanie obyvateľov oveľa plastickejšie ako len “sčítacia” otázka.
Podľa prieskumu z roku 2017 je náboženstvo živote veľmi dôležité pre 23% obyvateľov Slovenska. Podľa tohto istého prieskumu sa aspoň raz mesačne zúčastňuje bohoslužieb 31% slovenskej populácie.
To korešponduje aj s prieskumom agentúry Focus z roku 2017, keď pravidelnú účasť na bohoslužbách deklarovalo 30% obyvateľov.
Za „hlboko veriacich“ sa v tom istom prieskume označilo len 8% slovenskej populácie, za „veriacich“ ďalších 56%. Z týchto spolu 64% veriacich obyvateľov Slovenska však len o niečo viac ako polovica uviedla, že sa vo svojom živote úplne alebo čiastočne riadia učením cirkvi, ku ktorej sa hlási. To nás v celkovom pohľade opäť vedie približne k tretine slovenskej populácie, ktorých osobný život je do istej miery ovplyvnený učením cirkví.
Sociologický ústav SAV monitoruje pravidelne dôveryhodnosť rôznych slovenských inštitúcií. V roku 2017 dôverovalo cirkvám (ako takým) 35% obyvateľov Slovenska, čo bolo historické minimum.
Všetky tieto údaje sú veľmi ďaleko od údajne 76% veriacich, ktoré pri povrchnej interpretácii Sčítanie ľudu 2011 evokuje.
Potrebujú cirkvi otázku o vierovyznaní v Sčítaní ľudu?
Ak by slovenské cirkvi potrebovali vedieť, koľko ľudí patrí do cirkvi aspoň formálne, nepotrebujú žiadne oficiálne sčítanie. Stačí spočítať počty krstov a pohrebov v jednotlivých rokoch (takéto štatistiky si cirkvi vedú veľmi podrobne). A následne ich porovnať s celkovými štatistikami narodených a zomrelých.
Ak by slovenské cirkvi chceli vedieť, koľko ľudí sa k jednotlivým cirkvám hlási REÁLNE, ide taktiež o jednoduchú úlohu. Stačilo by spočítať, koľko ľudí sa zúčastňuje na ich bohoslužbách v bežnú nedeľu alebo na veľké sviatky (napr. cez Vianoce alebo Veľkú noc).
Takto získané údaje by boli skutočnej realite oveľa bližšie ako údajné štyri milióny veriacich.
Načo je teda štátu nerealistický údaj zo Sčítania?
Načo je teda štátu štatistický údaj zo Sčítania ľudu, ktorý sa vlastne ani nedá použiť, keďže vôbec nekorešponduje s realitou?
Komu pomôže vedieť, že 4,1 miliónov ľudí sa “prihlásilo” k nejakej cirkvi, keď to evidentne nijako nesúvisí s ich hodnotami ani štýlom ich života?
Predstavitelia slovenských cirkví (katolíckej aj protestantských) v poslednom čase jasne komunikovali, že im veľmi záleží, aby sa ľudia k príslušnosti k cirkvi prihlásili čo najväčšej miere.
A to aj vtedy, keď vo svojej viere nie sú úplne aktívni a v ich osobnom živote sú k cirkvám rezervovanejší. Katolícki biskupi to priamo vyjadrili v Pastierskom liste z 1. januára 2021 a evanjelickí biskupi vo svojom Vyhlásení k Sčítaniu ľudu.
Od počtu ľudí, ktorí sa k cirkvám prihlásia totiž závisí vplyv cirkvi na spoločnosť. Spoločenský vplyv biskupa a politická váha jeho vyjadrení je totiž úplne iná, ak sa k cirkvi (aspoň formálne) hlási 65% populácie alebo „len“ 35%.
Od počtu ľudí, ktorí v Sčítaní zaškrtnú políčko s danou cirkvou, sa veľmi priamo odvíja aj výška finančného príspevku, ktoré cirkvi budú dostávať od štátu v nasledujúcich rokoch.
Nový zákon z roku 2019 o financovaní cirkví hovorí, že ak sa zmení počet veriacich o viac ako 10% (oboma smermi), celkový objem štátnej dotácie cirkvám sa taktiež zmení.
A ako sa má zisťovať počet veriacich? No predsa v Sčítaní ľudu 2021.
Má sa štátne Sčítanie ľudu považovať za prihlásenie sa k svojej viere?
Katolícki biskupi v spomínanom Pastierskom liste priamo uvádzajú, že v sčítaní ide aj o vyznanie svojej viery a otvorené prihlásenie sa k nej.
Biskupi píšu: “Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Využime to! …
„…začíname nový rok, v ktorom budeme môcť smelo vyznať svoju vieru aj príslušnosť ku svojej Cirkvi. Prihlásme sa k Ježišovi Kristovi a k jeho Matke Panne Márii.“
Takéto formulácie nastoľujú nové otázky.
Vyjadrujem „bez obáv“ svoju osobnú vieru obyčajným zaškrtnutím “správneho” políčka v úplne anonymnom dotazníku Sčítania ľudu?
Naozaj? A nie je to trochu málo? A nie je to trochu lacné?
Nevyznáva sa viera skôr v bežnom živote, keď sa každodenne snažím svoj život nasmerovávať na cestu inšpirovanú evanjeliom a to pred očami svojej rodiny, priateľov, susedov?
A nepriznáva sa k Ježišovi Kristovi skôr v starostlivosti a záujme o ľudí okolo seba, podľa Ježišovho príkladu?
Prihlásiť sa alebo sa neprihlásiť. Čo viac pomôže slovenským cirkvám?
Najväčšie slovenské cirkvi sú, žiaľ, v nelichotivom stave.
Katolícka cirkev na Slovensku sa nedokázala spamätať zo škandalózneho a doteraz nevysvetleného odvolania arcibiskupa Bezáka. Zamerala sa viac na vedenie kultúrnych vojen a presadzovanie konzervatívnej ideológie politickými prostriedkami. Názorová pluralita vo vnútri cirkvi je systematicky udúšaná už v zárodku. Namiesto toho, aby sa predstavitelia cirkvi inšpirovali postojmi pápeža Františka, radšej pozývajú na Slovensko jeho odporcov, ako je napr. kardinál Burke.
V Evanjelickej cirkvi to nie je nijak lepšie. V nedávnych voľbách vrcholového vedenia cirkvi zúril výnimočne tvrdý boj o moc, ktorý nijako nepripomínal nasledovníkov Ježiša. Aj u evanjelikov platí, že nekonformní duchovní sú vytláčaní na okraj.
Tieto slovenské špecifiká len ilustrujú celoeurópske trend. Ľudia v Európe masívne odchádzajú z tradičných cirkví. Prestávajú byť relevantné pre ich život.
Vrcholní predstavitelia cirkví akoby nepotrebovali počuť hlas svojich veriacich.
Už si zvykli na to, že sú to oni, ktorí vlastnia pravdu a len oni sú tí, ktorí majú povolanie rozprávať.
Nadchádzajúce Sčítanie ľudu je jeden z prostriedkov ako dať cirkevným predstaviteľom najavo, že cesta, ktorou kráčajú nie je správna.
Je to príležitosť dať im spätnú väzbu, že zachovaním súčasného štýlu vedenia cirkví bude skutočný vplyv cirkví na každodenné životy ľudí upadať ešte rýchlejšie.
Ja sa v Sčítaní ľudu hrdo prihlásim k svojej viere.
V otázke o Vierovyznaní si nevyberiem žiadnu z preddefinovaných cirkví.
Do prázdnej kolonky napíšem, že som kresťan.