Foto: Aliancia za nedeľu
Madonnina v Miláne
Panna Mária je v Miláne výnimočne uctievaná. Jej socha z polovice 18. storočia, ktorej Milánčania nepovedia inak ako Madoninna, je umiestnená na najvyššej veži ikonickej milánskej katedrály Duomo. Je patrónkou a ochrankyňou mesta, umiestnená vo výške 109 metrov. Tak, aby z výšky chránila celé mesto.
Miláno bolo v tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia hlavným mestom talianskeho fašizmu. Práve z Milána začal Benito Mussolini svoje tragické víťazné ťaženie talianskou politikou. A Benito Mussolini bol veľmi horlivým ctiteľom Panny Márie. Aby zachoval jedinečnú pozíciu Panny Márie, vydal príkaz, že v Miláne nesmie byť postavená žiadna budova vyššia ako 109 metrov. Aby Madonnina mohla z výšky ochraňovať celé mesto. (Paradoxne, tesne pred koncom vojny Mussoliniho rozvášnený dav obesil dolu hlavou práve na námestí v Miláne).
Madonnina na streche milánského dómu, Zdroj: Wikipedia
Keď povojnový ekonomický boom dorazil do Milána, potreba budovania výškových budov sa stala neodvratnou. Čo však s Mussoliniho nariadením? Je možné postaviť budovu, ktorá by prevýšila Madonninu na katedrále? Podnikateľský duch si však našiel svoju cestu. Prvý milánsky mrakodrap Pirelli tower (výška cca 130 m) na svoju strechu umiestnil vernú repliku Madonniny. Madonnina tak mohla ďalšie desaťročia hľadieť z výškyn na všetky strechy Milána.
V roku 2009 bol v Miláne postavená ďalší mrakodrap, Palazzo Lombardia. Ďalšia kopia Madonniny bola umiestnená aj na strechu tejto budovy. A to isté sa stalo aj v roku 2012, keď bola dokončená najvyššia budova celého Talianka – milánska UniCredit Tower (231m). Mussoliniho „mariánske“ nariadenie sa tak stále dodržiava.
A čo Slovensko?
Aj na Slovensku môžeme pozorovať nefalšovanú spriaznenosť medzi našimi kotlebovskými fašistami a tvrdým mariánskym jadrom – tvoreným združením Magnificat Slovakia (a ich časopisom M-Rosa). Magnificat je aktívny už viac ako dve desaťročia. Jeho zakladateľom a dušou je bývalý disident a katolícky aktivista Anton Selecký. Webová stránka magnificat.sk uverejňuje okrem pravidelných posolstiev zo zjavení Panny Márie z rôznych miest sveta (najmä z Medžugoria a Dechtíc) aj články systematicky podporujúce Mariana Kotlebu a jeho stranu.
Vplyv Seleckého a jeho združenia na slovenskú spoločnosť je významnejší ako by nezainteresovaný pozorovateľ predpokladal. Webová stránka maginificat.sk bežne za mesiac zaznamená aj viac ako 100 tisíc návštevníkov. Ďalšie tisíce čítavajú časopis M-Rosa. Je to dosah vyšší ako má 99% kňazov a biskupov na Slovensku. (O zvláštnej ceste Antona Seleckého od katolíckeho disidenta a zanieteného mariánskeho ctiteľa po aktívneho podporovateľa Kotlebu píše vo svojom článku Andrej Bán).
A Kotleba inteligentne využíva túto duchovnú spriaznenosť. Aktívne a cynicky pracuje s „mariánskou cieľovou skupinou“. Volebný program využíva „signálne“ slovné spojenia ako tradičná rodina, kresťanské hodnoty. A bizarné bolo aj trestné oznámenie kotlebovcov na divadelnú hru Natálka za sošku Panny Márie v blízkosti kriedou na tabuľu nakresleného hákového kríža, hoci kontext divadelnej hry bol presne opačný ako znela žaloba kotlebovcov.
Zdroj: Alianzia za nedeľu, FCB profil hnutia Kotleba-ĽSNS
Čím je to, že „dobrým tradičný katolíkom“ stačí len to, že niektorí politici verejne vyslovia náboženské heslá? Prečo ich tak málo zaujíma, kto sú títo politici a ako sa v živote a politike správajú?
Prečo sa nezaujímajú o vierohodnosť takýchto vyhlásení?
To naozaj stačí holohlavým a hrubokrkým zadeklamovať „za Boha a za národ“ a „za kresťanskú Európu“ a potom môžu šíriť nenávisť, násilie a strach koľko im sily stačia?
Naozaj si mariánski ctitelia v združení Magnificat myslia, že ľudia ako Kotleba, Mizík, Mazurek a ďalší bezmenní mužikovia v zelených tričkách sú tými, ktorí zachránia kresťanskú Európu a znovunastolia na Slovensku kresťanské hodnoty? Nevadí im, že skutočné správanie týchto ľudí je v zásadnom rozpore s heslami, ktoré deklarajú?
Ale hlavná otázka znie: Čím to je, že mnohí aktívni mariánski ctitelia majú tak blízko k fašistom?
Tým talianskym spred niekoľkých desaťročí, ale aj tým súčasným – u nás, na Slovensku.